Nevypovedaný príbeh vojny: Čísla väzňom v Osvienčime tetoval muž z Krompách. Svoje tajomstvo svetu odhalil až tesne pred smrťou
Kristína Jurzová
Kristína Jurzová

Nevypovedaný príbeh vojny: Čísla väzňom v Osvienčime tetoval muž z Krompách. Svoje tajomstvo svetu odhalil až tesne pred smrťou

Svoj príbeh skrýval vyše 60 rokov. Obával sa, že svet ho odsúdi ako kolaboranta nacistov. V neľudských podmienkach však potreboval prežiť. Aj keby to znamenalo napísať státisícom ľudí symbol holokaustu. Vďaka tomu však stretol aj svoju životnú lásku.

Niekdajší tatér Ludwig Sokolov a jeho manželka Gita, ktorí prežili hrôzy koncentračných táborov počas druhej svetovej vojny. — Foto: Twitter/BBC

BRATISLAVA/OSVIENČIM 14. januára (Dobré noviny) – Ozýva sa škrípanie bŕzd a z jednosmerného vlaku vystupujú ženy, deti aj muži. Medzi nimi aj mladý Slovák Ludwig "Lale" Eisenberg. Zoberú mu osobné veci, vyfasuje prúžkovaný odev a neznámy muž ho označí číslom 32407. Číslom, ktoré nikdy nedokáže zmazať, rovnako ako spomienky z najodpornejšieho zariadania všetkých čias. "Držal tajomstvo v bezpečí v mylnom presvedčení, že má čo skrývať." Bolesť z toho, čo zažil, odhalil až krátko pred smrťou v roku 2006. Najnovšia kniha od spisovateľky Heather Morrisovej však odhalila jeho obrovské tajomstvo – a to, že práve on bol Tatér z Osvienčimu, ktorý napísal státisícom ľudí identifikačného číslo na predlaktie.

Ludwig sa narodil v Krompachoch v roku 1916. Bol to chlapec ako všetci ostatní, iba s tým rozdielom, že bol Žid. Zlom v jeho živote nastal až v apríli 1942, keď do jeho rodného mesta na východnom Slovensku prišli nacisti. V nádeji, že ochráni svoju rodinu, ponúkol sa, že do pracovného tábora pôjde on. Bol predsa mladý, silný a na rozdiel od svojich súrodencov aj slobodný. Tak ako mnohí Židia, ani on netušil, že nejde do pracovného tábora, ale do vyhladzovacieho.

Ilustračné foto.
Ilustračné foto. Foto: Twitter/The Wiener Library

V Auschwitzi na juhozápade Poľska najskôr spolupracoval s ostatnými väzňami na stavbe ubikácií a rozširovaní tábora. Podmienky tam však boli viac než neľudské, a tak sa po pár týždňoch nakazil brušným týfusom. Pomoc a ochranu mu poskytol práve ten neznámy muž, ktorý ho po príjazde označil symbolom holokaustu. Všetci ho volali Pepan a pred vojnou bol údajne francúzskym akademikom. Ludwig sa vďaka jeho starostlivosti vyliečil z vážnej choroby a začal pracovať ako jeho asistent. Naučil ho nielen obchodovať, ale aj ako držať hlavu nadol a jazyk za zubami. Jedného dňa však Pepan bez stopy zmizol...

Kniha Tatér z Osvienčimu od spisovateľky Heather Morrisovej.
Kniha Tatér z Osvienčimu od spisovateľky Heather Morrisovej. Foto: Twitter/Waterstones

Na jeho pozíciu tatéra nastúpil teda 26-ročný "Lale". Už nemusel žiť v barákoch s ostatnými väzňami, ale presunuli ho na "Politische Abteilung" (politické oddelenie), kde mal rôzne privilégiá. Dostal samostatnú izbu i vybavenie. Dokonca aj jeho strava na prídel bola o niečo lepšia. Počas dvoch rokov prešli pod jeho rukami státisíce ľudí, ktorí mali to šťastie a hneď po príchode sa vyhli plynovej komore. Postupom času však prichádzalo čoraz menej Židov, a tak mal Lale aj viac času na oddych.

Lepšie zaobchádzanie od dozorcov si Eisenberg vyslúžil aj tým, že ovládal až šesť jazykov vrátane nemčiny. "Obával sa, že bude považovaný za nacistického kolaboranta," povedala autorka knihy pre BBC, ale "nikdy, nikdy sa nevidel ako ich spolupracovník. Urobil, čo urobil, aby prežil (...), pretože to znamenalo, že sa ráno prebudí." Ani on však nebol vo svojom postavení úplne v bezpečí. Obával sa predovšetkým sadistického doktora Josefa Mengeleho, ktorý mu raz povedal: "Jedného dňa, tatér, vezmem si ťa - jedného dňa."

Láska v čase holokaustu

Písal sa júl 1942 a na stole Eisenberga sa objavila nenápadná zložka so sériovým číslom 34902. Len čo ju otvoril, zamiloval sa. Z fotografie sa na neho pozerala krásna Gita Fuhrmannová, ktorá bola v ženskej časti tábora Brezinka. Ludwig jej posielal ľúbostné listy, prídely zo svojho jedla, dokonca sa jej snažil vybaviť aj lepšiu pracovnú pozíciu. Pomáhal mu v tom "esesák", ktorý na neho dohliadal a ktorý zariadil aj ich spoločné stretnutie. Lale sa snažil dať jej nádej v tých tvrdých časoch, no "Gita mala veľmi silné pochybnosti". Vystrašené drobné žieňa mu dokonca ani neprezradilo, odkiaľ pochádza.

Na archívnej snímke Ludwig Eisenberg a Gita Fuhrmannová.
Na archívnej snímke Ludwig Eisenberg a Gita Fuhrmannová. Foto: Twitter/Daily Mirror

Gita však nebola jediná, komu tatér z Osvienčimu pomáhal. Prichádzali za ním aj iní väzni a Ludwig im ochotne pomáhal. S nasadením vlastného života od nich bral rodinné šperky, ktoré s miestnymi dedinčanmi menil za jedlo. Šperky však v jeho živote neskôr zohrali ešte ďalšiu dôležitú úlohu.

Zasvietili jasné oči

Zima v roku 1944 bola krutá, no priniesla aj pozitívne správy. Z východného frontu sa blížila Červená armáda a dozorcovia začali húfne utekať z Osvienčimu. Odišli aj niektorí väzni vrátane Gity. Vymaniť sa z pasce smrti sa časom podarilo aj Eisenbergovi, ktorý sa vďaka šperkom ukradnutým nacistom dostal až do Krompách. V rodnom dome bola aspoň jeho sestra Goldie, ktorej sa tiež podarilo prežiť hrôzy vojny. Po rodičoch však nebolo ani stopy...

Ludwigovo srdce však bolo bez Gity nepokojné, a tak sa ju rozhodol vyhľadať. Namieril si to do Bratislavy, kadiaľ sa v povojnových časoch množstvo ľudí vracalo späť do Československa.

Na železničnej stanici strávil čakaním niekoľko týždňov, a tak sa napokon rozhodol ísť na pobočku Červeného kríža. Po ceste sa však stal zázrak – v mase ľudí zazrel "jasné oči" Gity, ktorá ho tiež márne hľadala. Zariadil to tak osud. 

Vzali sa v októbri 1945 a priezvisko si zmenili na Sokolov, ktoré bolo v povojnovej spoločnosti prijateľnejšie než to židovské, a začali obchodovať s textilom. Časť zo ziskov posielal Lale do Izraela, kde sa Židia snažili sformovať nový nezávislý štát. Eisenbergova činnosť sa však nepozdávala sovietom, a tak ho zavreli do väzenia.

Po tomto kroku sa Lale a Gita rozhodli, že emigrujú. Viedeň, Paríž, Sydney a napokon Melbourne. Tu sa mladomanželia usadili a opäť otvorili obchod s textilom. V roku 1961 sa im narodil syn Gary. Dokonca ani on netušil, čo všetko zažili jeho rodičia. Pravdu sa dozvedel až v roku 2003, keď zomrela jeho matka a rozhodol sa tento príbeh plný bolesti, ale aj lásky zverejniť.

Skontaktoval sa so spisovateľkou Heather Morrisovou, ktorá nemala židovské korene, a tak mala predpoklady, aby k tejto problematike zaujala neutrálne stanovisko. Ludwigov životný príbeh dokumentovala takmer denno-denne tri roky. Musela si však u neho vybudovať dôveru, pretože "hrôza, ktorú prežíval takmer tri roky v koncentračnom tábore, zanechala v jeho živote strach a paranoju".

Autorka Heather Morrisová podpísala prvý výtlačok knihy Tatér z Osvienčimu pre Garyho Sokolova, syna Ludwiga and Gity Sokolovcov, ktorí prežili hrôzy koncentračného tábora.
Autorka Heather Morrisová podpísala prvý výtlačok knihy Tatér z Osvienčimu pre Garyho Sokolova, syna Ludwiga and Gity Sokolovcov, ktorí prežili hrôzy koncentračného tábora. Foto: Twitter/Angela Meyer

Eisenberg zomrel v roku 2006 tisíce kilometrov od rodného Slovenska a starého kontinentu, ktorý bol pre neho symbolom smrti. Nikdy sa však už nedozvedel, že jeho rodičia zomreli iba mesiac pred jeho príchodom do Osvienčimu.

Už ste čítali?

Keď začal Milan maľovať, svoj pôvod tajil, lebo sa bál reakcií…

Keď odhalil svoje meno a pôvod, v priebehu jedného večera stratil na…

Rasťo navštívil Severnú Kóreu: Hoci je to najkrutejší režim,…

Ľudia majú svojich diktátorov za bohov, ženy si môžu vybrať z 18 účesov,…

Lucie pečie hotové majstrovské diela: Na začiatku som bojovala,…

Je mladá, krásna a úspešná. Na konte má viacero…

Jej mladšia dcéra vyhrala MasterChef, staršia má detskú mozgovú…

Zdravotný stav Paulínky denne núti jej rodičov riešiť inkontinenciu,…

Vnuk Slováka z ikonickej fotky: Že je dedo slávny, sme zistili,…

Starý otec, Gusti Popovič prebýva v rodine maliara Ivana Popoviča naďalej. Napriek…

Kaštieľ Betliar odhalil ďalšie dobre ukryté tajomstvo: Reštaurátori…

Moderné technológie reštaurátorom umožňujú objavovať nové…

Bývalý skinhead z Prešova si vzal Rómku: Dnes sa bojím o naše…

Prešovčan Gabi bol zarytým skinheadom. Keď sa odsťahoval od partie do Anglicka,…

Slovenka najprv v USA upratovala domy, teraz hviezdi pred kamerami:…

Sny si plní v samotnej mekke filmu. Aj keď stále bojuje, robí naplno…