Zborník Devín, vychádzajúci v Moskve, je venovaný najmä Ľ. Štúrovi
TASR
TASR

Zborník Devín, vychádzajúci v Moskve, je venovaný najmä Ľ. Štúrovi

Almanach je zameraný predovšetkým na slovensko - ruské literárne vzťahy.

Ľudovít Štúr. — Foto: TASR

Bratislava 13. februára (TASR) - V Moskve vyšlo už 5. číslo zborníka Devín, ktorý v ruštine vydáva Spoločnosť Ľudovíta Štúra v spolupráci so Slovenským inštitútom v Moskve. Za obsahovú stránku zodpovedajú ruské slovakistky, šéfredaktorka Alla Mašková a redaktorka Natália Švedová, ktoré sú známe ako prekladateľky zo slovenčiny a prednášajú slovenský jazyk a literatúru na moskovskej univerzite.

Almanach je zameraný predovšetkým na slovensko - ruské literárne vzťahy. Toto číslo je z podstatnej časti venované osobnosti Ľudovíta Štúra, ktorého dvesto rokov narodenia sme si pripomenuli v roku 2015.

Prvý (štúrovský) blok tvoria ukážky z tvorby Ľudovíta Štúra. Na prvom mieste je to preklad Štúrovej reči v Slovanskej lipe, ktorú predniesol na Slovanskom zjazde v Prahe začiatkom júna 1848. Druhým článkom je jeho úvaha Panslavizmus a naša krajina a tretím ukážka zo Štúrovho diela Slovanstvo a svet budúcnosti s avizovaným pokračovaním v ďalšom čísle. Prvé dva materiály preložila N. Švedová, tretí je publikovaný podľa pôvodného prekladu slavistu Vladimíra Lamanského.

Druhý blok prináša výber spomienok na Štúrovu osobnosť z pera jeho súčasníkov. Konkrétne novinára Daniela Licharda a dramatika Jozefa Podhradského, potom je to Vajanského stať o vnímaní Ľ. Štúra v jeho rodine a článok Sreznevskij na Slovensku v roku 1842 – spomienku tohto slavistu na návštevu Slovenska a Slovákov.

Tretí blok napĺňa tému Naši súčasníci o Štúrovi. Uvádza ho báseň Rudolfa Dilonga Pamiatke Ľudovíta Štúra v slovenčine i v ruskom preklade, ukážka zo širšie komponovanej prózy Antona Baláža Hlboký lov a dramatická hudobno-slovesná kompozícia Doda Gombára Prerušený koncert, ktorá bola v roku 2015 inscenovaná v Moskve.

Do bloku slovensko-ruských kultúrnych, literárnych a historických vzťahov prispeli Miroslav Daniš (Peter I. v Bratislave), Alla Mašková (Slovenská literatúra v Rusku) a ruská slovakistka Ľudmila Širokova Transformácia ruského života v slovenskej próze druhej polovice 20. storočia.

Číslo venuje pozornosť aj Roku Jozefa Miloslava Hurbana. Uverejňuje báseň Janka Jesenského Pamiatke J. M. Hurbana v pretlmočení N. Švedovej, esej Martina Braxatorisa Jozef Miloslav Hurban a cyrilo-metodský odkaz a širší úryvok z Hurbanovej novely Olejkár.

Súčasná slovenská poézia je reprezentovaná ukážkami z tvorby Mily Haugovej v preklade Darje Anisimovej a v rubrike pre jubilantov ukážkami z tvorby Jána Zambora. Naša súčasná próza je prezentovaná úryvkom z románu Pavla Rankova Mame. Ukážku sprevádza úvaha Ally Maškovej Človek a história v románoch Pavla Rankova. Druhým reprezentantom súčasnej slovenskej prózy je poviedka Viery Švenkovej Hra na zrnko, uverejnená v rubrike jubilantov aj s biografickým i obrazovým portrétom spisovateľky.

Zostavovateľky almanachu zaznamenali aj 200-ročnicu prvej kodifikácie slovenského literárneho jazyka Antona Bernoláka. Pripomína ju štúdia ruského slovakistu Konstantina Lifanova.

Širšie kultúrno-umelecké vzťahy medzi oboma národmi pripomína štúdia muzikológa Ľubomíra Chalupku Vývin profesionálnej hudobnej kultúry na Slovensku v 20. storočí.

Štúdia Cyril a Metod v zrkadle ruskej kultúry chce byť inovačným príspevkom do tejto problematiky v celom slovanskom svete. Štúdiu sprevádzajú fotografie pamätníkov sv. Cyrila a Metoda a podľa tohto zdroja je ich celkovo 15 - Veľký Novgorod, Vladivostok, Murmansk, Sevastopoľ, Samara, Chansky – Majsijsk, Kolomna, Saratov, Moskva – v areáli Kremľa i na Slovanskom námestí, Dmitrov, Lipecko, Čerepaska, Čerkessk a Astrachan. Druhým príspevkom na túto tému je reprodukcia notového zápisu skladieb ruských hudobných skladateľov A. Borodina Sláva Konstantinovi a Metodovi a V. Glavača Na slávu Cyrilovi a Metodovi.

Spoločenská rubrika Kronika uverejňuje nekrológy za naším dramatikom Osvaldom Zahradníkom, ako aj fotodokumenty z uvádzania jeho hry Sólo pre bicie (hodiny) na moskovskom a iných ruských javiskách. Druhým nekrológom je pocta významnej ruskej slovakistke Nine Šulginovej (1925-2017).

Spravodajsko-informačná rubrika uverejňuje pod názvom Hosť spoločnosti Ľudovíta Štúra obrazovo-slovnú reportáž z uvedenia jeho diela Zóna.

Okrem už uvedených obrazových materiálov sprevádza 203-stranový almanach veľká farebná obrazová príloha rôznych pohľadov na hrad Devín.

Už ste čítali?

Keby naše babičky zakladali fastfoody, urobili by to takto.…

Využil dieru na trhu a začal ľuďom ponúkať tradičnú slovenskú špecialitu.…

Uznávaný český psychológ: Valentín nie je prejav lásky, ale…

Že svadba je len papier? A ako spoznáme, že toto je naozaj to pravé? Na tému…

Na tradičné kachliarstvo sme už takmer zabudli. Peter ho znova…

Oprášil zabudnuté remeslo, aby ľuďom do domácností doniesol…

Najkrajšiu fotku supermesiaca urobil Čech. Na tento záber čakal…

Nádherný záber Mesiaca sa podaril zachytiť amatérskemu fotografovi.…

Ako sme žili v socializme: Fotky Antona Podstraského ukazujú…

V jeho ponímaní reálny socializmus naberá ešte väčšiu…

Slovák patrí medzi najlepších čokolatierov sveta: Horká čokoláda…

Prináša ľuďom poctivú a kvalitnú maškrtu. Karol Stýblo…

Dada a Matúš hľadali recept na chlieb 12 rokov. Až keď s ním…

Ich pekárnička je však jedinečná aj v tom, že ako prvá na Slovensku…

56-ročný most v Jasenovej spadol. Občania si ho za dva dni postavili…

Po 56 rokoch most v Jasenovej doslúžil. Občania potrebovali iba dva dni na to, aby…