Zámutovčan šíri kultúrne dedičstvo obce už takmer 50 rokov
TASR
TASR

Zámutovčan šíri kultúrne dedičstvo obce už takmer 50 rokov

Silno zakorenený vzťah k folklóru, zdedený po svojich húževnatých predkoch, majú ešte aj v dnešnej modernej dobe obyvatelia obce Zámutov v okrese Vranov nad Topľou.

Na snímke Štefan Višňovský s vyšívanou plachtou zo zbierky jeho manželky Anny Višňovskej. Foto: TASR/Tomáš Doboš

Zámutov 8. júna (TASR) - Silno zakorenený vzťah k folklóru, zdedený po svojich húževnatých predkoch, majú ešte aj v dnešnej modernej dobe obyvatelia obce Zámutov v okrese Vranov nad Topľou. Rázovitú dedinu pod Slanskými vrchmi preslávila v minulosti chýrna cigánska muzika. Je to už takmer 50 rokov, čo jej ľudové piesne a tance predstavuje svetu miestna folklórna skupina Zámutovčan.

"V skupine pôsobím od svojich 17 rokov, veľmi ma to k nej ťahalo už od detstva. Mojou špecialitou je Višňovského verbunk - tanec, ktorý som, dá sa povedať, zdedil po mojom dedovi, niekdajšom zámutovskom richtárovi," vysvetlil Štefan Višňovský. Tento 61-ročný dôchodca vystupoval s tancom, pripomínajúcim niekdajšie verbovanie mládencov do vojska, na slovenských pódiách, ale aj vo Francúzsku, v Turecku, Holandsku, Kanade, USA či Japonsku. Naposledy si ho zatancoval v týchto dňoch pred kamerou TASR, ale i stovkami milovníkov folklóru v Dlhom Klčove. Konal sa tam 21. ročník festivalu ľudovej kultúry s názvom Šaffova ostroha.

Skupina Zámutovčan, ktorá je niekoľkonásobným víťazom celoštátnej súťaže Nositelia tradícií, patrí k fenoménom na slovenskej folklórnej scéne. Vznikla v roku 1964 na podnet redaktora Československého rozhlasu Ondreja Dema po jeho návšteve Zámutova, kde sa vybral nahrávať a skúmať tamojšie ľudové piesne. Miestna cigánska kapela s dvomi primášmi, ktorú viedol Jozef Feri-Jusko, ho veľmi zaujala. Zámutovčan neskôr v spolupráci s Demom natočil viacero úspešných rozhlasových programov. Folkloristi sa potom dostali dokonca aj na obrazovky televízie prostredníctvom filmov Ej, javor, javor, Zemplínska svadba, Neplačte vy mamička, Cesty za folklórom a Zemplínska klenotnica.

Dedinská skupina spod Slanských vrchov však zažila po spomínaných úspechoch aj časy stagnácie. V roku 2000 ju opätovne postavil na nohy práve Štefan Višňovský. Kormidlo nad Zámutovčanom so speváckou, tanečnou a hudobnou zložkou prevzal do svojich rúk neskôr jeho syn Marek. V súčasnosti je zamestnancom obecného úradu, kde zastáva pozíciu kultúrneho referenta. "Nadšenie pre folklór tu už možno nie je až také ako pred rokmi, pracujeme s menším počtom tanečných párov. Zámutovčan tu však stále je a verím, že dlho ešte bude. Skupina oslávi na budúci rok 50. narodeniny," priblížil Marek Višňovský.

Po svete budú teda v nasledujúcich rokoch zrejme naďalej cestovať s folkloristami aj bábiky oblečené v tradičnom zámutovskom kroji. "Putujú všade tam, kam ide aj Zámutovčan, ako dar pre našich hostiteľov. Kroje pre bábiky v štyroch rôznych variáciách šijem už vyše 10 rokov," pochváli sa svojou zručnosťou manželka Štefana Višňovského Anna. Jej zámutovské nevesty po vydaji, ale aj mladuchy, ďalej družičky vychystané na svadbu či sviatočne oblečené dievčiny - všetky vyparádené v ľudovom kroji - sú naozaj unikátne. Kladný vzťah A. Višňovskej k folklóru potvrdzuje aj jej zbierka zemplínskych krojov, vyšívaných plachiet a obrusov zo Zemplína, ktorú zhromaždila v uplynulých rokoch. Zaplnila ňou už dve skrine v dome, v ktorom býva, a čochvíľa bude potrebovať ďalšiu.

Obcou pod Slanskými vrchmi zaznieva ľudová hudba nielen počas pravidelných nácvikov Zámutovčana, ale aj viacerých kultúrnych podujatí. "Na jeseň u nás zorganizujeme už piatykrát prehliadku ľudových hudieb regiónu s názvom Zámutovská struna," povedal ďalší z nositeľov známeho zámutovského priezviska, starosta obce Dušan Višňovský. Nezabúda sa zmieniť aj o Štefanskej zábave, mimoriadne obľúbenej akcii, za ktorou prichádzajú do Zámutova v období Vianoc milovníci folklóru z celého Slovenska. Miestny kultúrny dom vtedy zaplnia dve stovky tanečníkov odetých výlučne v ľudových krojoch. "V posledných rokoch sa na podujatí pravidelne zúčastňuje aj manžel miestnej rodáčky, ktorý je pôvodom z Mexika, ako ináč v kroji. Veľmi sa mu u nás páči," poznamenal starosta.

Zámutov je teda určite jedno z najvýznamnejších centier folklóru a žriediel ľudovej kultúry na Slovensku. Jeho kultúrne dedičstvo sa už stalo aj námetom viacerých kníh. Jednou z nich je napríklad Tradičná ľudová kultúra Zámutova, ktorú napísal dlhoročný kormidelník a zakladateľ folklórneho súboru Vranovčan Štefan Kocák spolu so svojím synom Petrom. Ich takmer 600-stranová publikácia prezentujúca pôvodný obradový cyklus obce, obyčaje, odev, miestne tance, piesne, ale aj množstvo povier či výrazov zo Zámutova, získala v roku 2009 prvú cenu v celoštátnej súťaži Slovenská kronika v kategórii Zbierky ľudovej slovesnosti. Autori knihy pripravujú jej ďalšie pokračovanie.

Už ste čítali?

Čakáte pred Vianocami niečo príjemné v poštovej schránke? Máme…

Slovenské média obletela správa o odvážnom kroku siete supermarketov.…

Všeobecná lekárka Etela Janeková nezavrela ambulanciu ani na…

MUDr. Etela Janeková, PhD. od začiatku pandémie nezavrela svoju ambulanciu ani…

Východniarov lieči tento usmievavý lekár z Kene: Ľudia sú tu…

Kipchanga Chemwotei Sakong pre známych jednoducho Kip. O Slovensku dlho nič nevedel.…

Pavol Croft je slovenský Indiana Jones. Nechcelo sa mu stáť…

K histórii a umeniu mal Pavol Croft vždy blízko. Preto si ich vybral…

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…

Horský vodca Ján Kořínek: Ak sa stretnete zoči-voči medveďovi,…

Pre milovníkov prírody a turistov má jasný odkaz.