Bezdomovci zrekonštruovali pre deti materskú škôlku. Dokážu viac ako len zbierať odpad, tvrdí Pavel, ktorý s nimi pracuje
Kristína Jurzová
Kristína Jurzová

Bezdomovci zrekonštruovali pre deti materskú škôlku. Dokážu viac ako len zbierať odpad, tvrdí Pavel, ktorý s nimi pracuje

Skromne tvrdia, že sú len akousi pomyselnou „stopou“ v príbehoch života týchto ľudí. V skutočnosti im však život naozaj menia k lepšiemu a vďaka nim sa ľudia bez domova dokážu opäť zaradiť do spoločnosti.

Ľudia bez domova v spolupráci s mimovládnou organizáciou STOPA skrášľujú tento svet. — Foto: archív STOPA

BRATISLAVA 9. septembra (Dobré noviny) – Podľa zákona ľudia bez domova „neexistujú“, pre iných sú to zas len čísla v rámci zimného sčítania. Oni v nich však vidia ľudské bytosti s túžbami a prianiami, ako má ktokoľvek iný. Mimovládna organizácia STOPA dáva ľuďom bez domova druhú šancu na život. Poskytuje im prácu, vďaka ktorej sú naše mestá zelenšie. Oni však neskrášľujú iba svet okolo nás, ale najmä ten svoj vnútorný.

O tom, prečo niektorí ľudia skončia na ulici, ako sa odtiaľ môžu dostať, aké systémové riešenia by mali prísť, ale aj o tom, čo môže urobiť každý jeden z nás pre to, aby bolo menej bezdomovcov, porozprával v rozhovore pre Dobré noviny Pavol Sabela.

Galéria

Galéria

Kedy a prečo vznikla mimovládna organizácia STOPA, na čo sa zameriavate a kde pôsobíte?

STOPA bola v roku 2015 spontánnou reakciou dvoch ľudí – environmentálnej ekologičky Martiny Pisárovej a sociálneho pracovníka Pavla Sabelu. Mali sme dosť roky rokúce vidieť tých istých ľudí na ulici a neustále vidieť prichádzať nových a vnímať, ako sa prepadajú do bezdomovectva. Bolo načase povedať si dosť a začať tvoriť. Vznikla kombinácia sociálnej práce a environmentalizmu a vznikol integračný proces, v rámci ktorého prebiehajú aj projekty pracovnej terapie. Naša organizácia pôsobí v meste Bratislava a okolitom regióne, ktorý je pre Bratislavu spádový. Taktiež sme jediným stredoeurópskym zástupcom a pre náš región koordinátorom veľkej európskej koalície „The European End Street Homelessness Campaign“. Je to plénum, kde s mestami ako Barcelona, Atény, Londýn, Brusel a podobne tvoríme a vzájomne sa podporujeme pri krokoch k reálnemu ukončovaniu pouličného bezdomovectva.

Tím mimovládnej organizácie STOPA.
Tím mimovládnej organizácie STOPA. Foto: archív STOPA

Na svojej Facebook stránke píšete, že ste priekopníkmi sociálneho environmentalizmu. Čo presne si máme pod týmto pojmom predstaviť?

Sociálna práca sa zameriava na kontakt s človekom v jeho sociálnom prostredí, čo je pri ľuďoch bez domova obmedzujúce, nakoľko žijú v prostredí, ktoré nás obklopuje a sú od neho istým spôsobom závislí. Environmentalizmus sa zaoberá vzťahmi medzi prírodou a spoločnosťou, pričom v praxi uplatňuje normatívny pohľad na problematiku: Ako by sa mali ľudia chovať k prírode? My sme sa rozhodli tieto dva odbory spojiť a ísť líniou „sociálneho environmentalizmu“. V praxi to znamená, že kladieme oveľa väčší dôraz na človeka v prostredí, vplyv prostredia na človeka, vplyv prostredia na klientov a podobne. V tíme máme vyštudovanú environmentálnu ekologičku, ktorá je zároveň aj sociálnou asistentkou, tá vytvára pre našich klientov programy pracovnej terapie, ktoré sú primárne zamerané na zazeleňovanie, revitalizáciu verejných priestranstiev, ale aj na hlbšie environmentálne témy, ako je napríklad správna likvidácia inváznych rastlín v meste. Tieto projekty majú za cieľ dva celkové dopady – zrevitalizované verejné priestranstvá, ktoré budú slúžiť verejnosti, a celkovú integráciu klientov. Keďže pracujeme s ľuďmi bez domova, práca vo vonkajšom prostredí je pre nich prirodzenou súčasťou a takýto typ projektov pôsobí pozitívne na ich zručnosti, prežívanie, psychologickú stránku ich osobnosti a prinavrátenie k samostatnému životu plnohodnotného človeka – k reintegrácii.

Koľko ľudí na tomto projekte v súčasnosti participuje?

Aktuálne máme štyroch zamestnancov a skupinu profesionálov – dobrovoľníkov, a to najmä advokátov, ale aj dobrovoľníkov, ktorí nám pomáhajú pri rôznych aktivitách. V roku 2019 však budeme vytvárať dva unikátne projekty a náš tím sa bude rozširovať.

Práca vo vonkajšom prostredí je pre nich prirodzenou súčasťou.
Práca vo vonkajšom prostredí je pre nich prirodzenou súčasťou. Foto: archív STOPA

V poslednej dobe sa spomínajú ľudia bez domova predovšetkým v negatívnom svetle. Prečo je to tak a prečo je táto skupina ľudí stále na okraji nášho záujmu?

A my sa tomu ani veľmi nedivíme. Prostredie, akým je (bolo) Kamenné námestie, respektíve Námestie SNP alebo Poštová ulica si tento typ ľudí „pýtajú“. Je to skôr o nevážení si priestorov, ktoré boli historicky krásne a teraz sú to len akési tranzitné zóny na predmestí. Zlé je, že u nás je to meter od centra. Ľudia bez domova „neexistujú“ podľa zákona a tak sa ku nim asi aj pristupuje. Prečo? Asi nie sú tou pravou voličskou základňou a zároveň akékoľvek kroky k zmene stavu bezdomovectva sú také inovatívne a odvážne, až sa ich tí, ktorí ich môžu realizovať či podporiť, boja. Klasickým príkladom je už schválená „koncepcia práce s ľuďmi bez domova“ na magistráte, ale všetky snahy – či už profesionálov zvonka, alebo priamo zvnútra, ktorí tam naozaj sú, a to je veľmi dobré, – sú odsúvané a zastavované. A nedeje sa nič. Z tohto nič vzniká aj stav, ktorý vidíme na uliciach a z tohto stavu vznikajú negatívne emócie. Na konferencii bezdomoveckých organizácií miest Európy to bolo pomenované veľmi jasne. Chýba nám „transformácia myslenia“. Chce to len pár odvážnych ľudí s mocou a prežiť chvíľkové nespokojné hlasy, ktoré si naivne myslia, že niečo, na čo sa tu kašlalo 28 rokov, za pár mesiacov vyriešime.

Staré zábradlie vyzerá ako nové.
Staré zábradlie vyzerá ako nové. Foto: archív STOPA

Veľa ľudí si myslí, že bezdomovci by mali ísť zbierať len smeti a bodka. Akým spôsobom sa snažíte bezdomovcov integrovať do spoločnosti vy?

Je veľmi smutné, že sa podarilo nastaviť tento systém, že ak je niekto bez domova, je vhodný akurát tak na zbieranie odpadu. Vždy, keď to počujeme, rezonuje v nás veta „si bez domova – zbieraj odpad – si odpad“. Je to hrozné! Vnímame človeka ako bytosť s túžbami, prianiam, a preto sa snažíme, aby ich činnosť mala zmysel, aby sa cítili hrdí, na to čo robia. Preto máme komplexný integračný program, ktorý krok po kroku pracuje s človekom a jeho túžbou mať zmysel. Vytvorili sme niečo ako „job/pracovný inkubátor“. Musíme povedať, že ku nám prichádzajú ľudia, ktorých sme my sociálne služby vychovali k „profesionálnemu klientovi“. To znamená, že na otázky dostávate odpovede bez premyslenia a bez hlbšieho obsahu, a preto sa musíme pýtať inak a stále hovoriť novým klientom, že nie sme tabuľková organizácia a že nás naozaj zaujíma jeho príbeh. Tento záujem je nástroj vzťahu, ktorý nám pomáha v budúcnosti. Úplne sme sa vzdali rolí „neomylných a vševediacich“ sociálnych pracovníkov. Komunikujeme priamo, nie cez formulky a frázy, sme autentickí v slovách a v pocitoch. Jednoducho, ak nás klient hnevá, tak mu to povieme aj s odôvodnením, a keď nás teší, tak ho za to pochválime. Sme organizácia pre dospelých, a preto učíme klientov správať sa dospelo a zodpovedne k sebe aj ku svojmu okoliu.

Bylinková záhradka, ktorá sa raz premení na zdravý sirup.
Bylinková záhradka, ktorá sa raz premení na zdravý sirup. Foto: archív STOPA

O bezdomovcoch sa hovorí najmä s príchodom zimy. Prebiehajú ich sčítania, rozdáva sa im teplé jedlo... Lenže oni sú tu stále, nielen počas chladných mesiacov. Aké kroky môžeme spraviť my, aby sa im lepšie žilo celoročne?

Máte pravdu, naozaj zima je obdobie, keď si všímame týchto ľudí oveľa citlivejšie a akoby sa nám počas roka táto citlivosť zmenila na odpor a ignoranciu. Prebehlo aj mestské sčítanie, ktoré zistilo počet a udalo smer. My sme sa podujali a postupne robíme plošný monitoring potrieb ľudí bez domova. Nechceme degradovať ľudskú bytosť na číslo, ale zameriavame sa na to, čo reálne ľudia potrebujú, aby sme sa mohli lepšie nastaviť na ich integráciu, čo nie je jednoduchý proces. A čo môže robiť spoločnosť? Možno to vyznie radikálne, ale pomohlo by, ak by nedávali ľudia peniaze žobrajúcim ľuďom. A prečo? Lebo ich takto vychovávajú k bezdomovectvu. Žobranie sa stáva prácou a nejaké integračné programy nie sú pre nich zaujímavé. Spoločnosť nám môže pomôcť tým, že bude všímavejšia, čo je v dnešnej dobe ťažké, ale aj malá všímavosť môže pomôcť.

Tých služieb v Bratislave môžete spočítať na jednej ruke, a preto je celkom prínosné vedieť, kam môžu títo ľudia ísť. Aktuálne vo väčšine hľadáme ľudí bez domova my ako organizácie a nie ľudia bez domova organizácie, ktoré im môžu poskytnúť odbornú podporu. My ako organizácia zase vždy vítame, ak sa komunity ozývajú, že chcú niečo revitalizovať a nemajú predsudok voči ľuďom bez domova. Taktiež vítame, ak sa ozývajú „sociálne férové“ firmy a spoločnosti, ktoré veria v našu prácu a ponúkajú našim klientom legálnu a pevnú prácu. Všetko je to o zmene vnímania. Bezdomovectvo je fenomén, ktorý sa ťahá históriou, ale vieme, že existujú nástroje, ktoré môžu bezdomovectvo ukončovať. A teraz nemyslím vyhlásenia o tom, aby sa húfne rozdávali byty ľuďom bez domova.

Niektoré kvety v hlavnom meste môžete obdivovať aj vďaka bezdomovcom, ktorí spolupracujú s mimovládnou organizáciou STOPA.
Niektoré kvety v hlavnom meste môžete obdivovať aj vďaka bezdomovcom, ktorí spolupracujú s mimovládnou organizáciou STOPA. Foto: archív STOPA

V súčasnosti revitalizujú ľudia bez domova materskú škôlku MŠ Letná v Bratislave. Čo presne tam robia a akým spôsobom to prebieha?

MŠ Letná je veľmi dobrým príkladom praxe, ako funguje integrácia našich klientov. Do tohto projektu sú zapojení štyria klienti, dvaja muži a dve ženy. Klienti škôlkárom natierajú preliezačky, lavičky, pieskovisko, pomáhajú s prestrihávaním poprerastanej zelene v areáli škôlky, s lístím a podobne. Pred otvorením školského roka im natreli zábradlie v budove školy. Ale dôležité je, čo za to naši klienti dostanú. A tým je úžasný ľudský prístup, vďačnosť a pohostinnosť zo strany pani riaditeľky, personálu, ale aj samotných detí, čo má veľmi pozitívny vplyv na celkovú integráciu našich klientov, lebo dostávajú pocit, že sú súčasťou tejto spoločnosti. MŠ Letná je pre nás aj pre našich klientov jedným z najobľúbenejších miest, na ktoré sa určite o rok chceme vrátiť opäť.

Vďaka ich práci a usilovnosti sa podarilo deťom vymaľovať škôlku.
Vďaka ich práci a usilovnosti sa podarilo deťom vymaľovať škôlku. Foto: archív STOPA

Na akých projektoch sa pracovalo predtým?

Každý rok robíme niekoľko pracovných projektov. Keď sme začínali, mali sme myšlienku revitalizovať verejné priestranstvá, na ktoré sa zabudlo, s ľuďmi, na ktorých sa zabúda. A tak hneď prvým projektom bola revitalizácia Kalvárie nad Pražskou cestou spolu s pamätníkom Four Levas. Na Kalvárii ide o pozostatky z pôvodnej krížovej cesty z roku 1694 a pritom mnoho ľudí ani nevie, že takéto krásne miesto existuje. Odkrývali sme tu pôvodnú kameninovú dlažbu, prestrihali a prečistili okolie vyhliadky, zlikvidovali množstvo inváznych agátov a snažili sme sa o to, aby toto miesto dostalo opäť svoju zašlú slávu. Potom sme sa pustili do výsadby a celkovej revitalizácie záhrady na ulici Hattalovej, pred otvorením školského roka sme urobili výsadbu, namaľovali lavičky, preliezačky v areáloch ZŠ Riazanská a MŠ Letná. Nasledujúci rok sme rozbehli spoluprácu s DSS Archa, kde chodíme dodnes robiť seniorom radosť tým, že im vysadíme každý rok kvety, natrieme lavičky a altánky. Máme za sebou aj úspešný projekt, keď sme s klientmi vysádzali a zbierali rôzne bylinky, z ktorých sme následne varili sirupy, ktoré sme na rôznych akciách rozdávali. K tomuto projektu by sme sa chceli časom vrátiť, avšak už v širšom kontexte, kde by sme chceli mať vlastnú komunitnú záhradu (nielen) pre ľudí bez domova, kde by sme pestovali aj iné úžitkové plodiny.

Detské hry vonku sú po prázdninách oveľa farebnejšie. Vyčistili im aj areál materskej škôlky.
Detské hry vonku sú po prázdninách oveľa farebnejšie. Vyčistili im aj areál materskej škôlky. Foto: archív STOPA

Taktiež sme sa minulý rok zapojili do participatívneho rozpočtu MČ Nové Mesto, kde sme síce neboli v pozícii realizátorov konkrétneho projektu, ale sme pomáhali komunitám na Novom Meste realizovať ich projekty. V rámci toho sme zrevitalizovali predzáhradky na Račianskej ulici, pomohli komunite na ulici Robotníckej s úpravou vnútrobloku a jednej milej dôchodkyni s predzáhradkou pred panelákom na Kukučínovej ulici. Tento rok sme sa zamerali skôr na projekty so svojím spôsobom znevýhodnenými skupinami obyvateľstva. Klienti preto pomáhali seniorom v DSS, v zariadení pre klientov s ťažkým mentálnym a telesným postihnutím, skrášľovali areál materskej škôlky a chystáme sa do zariadenia pre nepočujúce deti. Taktiež sme si tento rok adoptovali aj jeden park v MČ Nové Mesto, o ktorý sa staráme, a prestrihali sme jeden park na Kozej. Veríme, že budúci rok vymyslíme opäť niečo nové a inšpiratívne.

Lavičku, ktorú niekto poškodil, opravili pre tých, ktorí si chcú na nej oddýchnuť.
Lavičku, ktorú niekto poškodil, opravili pre tých, ktorí si chcú na nej oddýchnuť. Foto: archív STOPA

Výsledkom práce je, nepochybne, pekné prostredie. Čo je však motiváciou ľudí bez domova, aby si povedali, že sa chcú zapojiť do tejto činnosti? A čo je, takpovediac, ich odmenou?

Motivácia je vždy rôzna a nemôžeme ju nejak unifikovať. Bolo to však slobodné rozhodnutie každého jedného človeka. Našou rolou bolo len informovať a položiť otázku, či je ulica cieľ ich života. Ak nie je, tak potom dávame možnosti. A odmenou je finančná podpora za pracovnú terapiu. Inak by museli zbierať papier po kontajneroch alebo žobrať. U nás sú to tri eurá na hodinu, z toho si musia jedno euro vždy odložiť na budúci nájom a prežitie prvého mesiaca, keď už budú zamestnaní, teda po ukončení integračného procesu. Taktiež sú vyplácaní raz za týždeň, aby sa naučili s financiami pracovať. Čím dlhšie sú v procese, tým si pýtajú odkladať viac. Vnútornou odmenou je aj prístup, akým k týmto ľuďom pristupujeme. Naša filozofia je postavená na rovnocennosti. Sme profesionáli, ale to nás neoprávňuje sa nad týchto ľudí povyšovať. Snažíme sa pristupovať k ľuďom dôstojne a rovnocenne. To títo ľudia vnímajú veľmi pozitívne a motivujúco.

Pod ich rukami miznú aj graffiti.
Pod ich rukami miznú aj graffiti. Foto: archív STOPA

Aké sú reakcie ľudí na to, keď sa dozvedia, že toto všetko dokázali ľudia bez domova?

Tie reakcie sú rôzne. Ak robíme pre komunity, snažíme sa, aby nevedeli, že sme „bezdomoveckí“, až po ukončení práce táto informácia prebehne. A je čarovné vidieť, ako to rozbíja stigmu bezdomovectva. Keď sme robili Kalváriu, tak nám miestni nosili koláče a prišli aj na kus reči s ľuďmi bez domova alebo len prišli a pochválili. V miestach, ako bol domov seniorov alebo materská škôlka, je to zase o neskutočnej pohostinnosti riaditeľov a zamestnancov. Oni sú neskutočne vďační, že sme prišli pomôcť. Len tak, lebo chceme, lebo môžeme. Tie reakcie sú motor pre nás ako pracovníkov, ale, ako často hovoríme, v hlavách klientov je 20 percent motivácie, my dávame 60 percent profesionality a spoločnosť dáva 20 percent prijatia.

Niektorí ľudia bez domova robia naše mestá zelenšie, pričom mnohí z nás o tom ani nevedia.
Niektorí ľudia bez domova robia naše mestá zelenšie, pričom mnohí z nás o tom ani nevedia. Foto: archív STOPA

Dokážu bezdomovci naozaj zmeniť svoj život? Opustiť ulicu, nájsť si prácu, nové bývanie a začať takpovediac od začiatku s čistým štítom? Koľkým sa to naozaj aj podarí a prečo niektorí v tejto snahe zlyhajú?

Určite ÁNO! Bezdomovectvo je možné ukončiť u tých, ktorí sa tak rozhodli slobodne. My sme len funkčný nástroj, s ktorým ich integrácia môže byť úspešná. Práca, bývanie, oddlženie, závislosti, udržanie sa vo svete mimo sociálne služby je našou prácou a my ju berieme vážne. Aktuálne eviduje viac než tridsať ľudí, ktorí opustili ulicu a ani si neviete predstaviť, kde všade ich môžete stretnúť. Ak však niekto nie je pripravený prevziať zodpovednosť a čaká, že za neho budeme robiť všetko, tak je pravdepodobné, že zlyhá v našich procesoch. Radi im však odporučíme organizácie, ktorých prístup nie je integračný, ale dokážu udržať človeka v istom štandarde. Náš cieľ je, bol a verím, že aj bude znižovať počet ľudí na uliciach tohto mesta. My sme len akousi pomyselnou „stopou“ v príbehoch života týchto ľudí.

SLEDUJTE POZITÍVNE SPRÁVY Z BRATISLAVSKÉHO KRAJA NA FACEBOOKU!

Už ste čítali?

Rómsky lekár z Košíc: Na ZŠ mi imponovalo, keď odo mňa odpisovali…

Nikolas Rybár je mladý doktor s veľkou chuťou do života. Na pacientov nechce…

Slovenka svojimi šperkami očarila Meghan Markle. Jej tvorba…

Jej šperky inšpirované Slovenskom sa tešia veľkej obľube aj v…

Ženy bojujúce s rakovinou: Prísť o prsia či vlasy nie je hanba.…

Brošne s motívom kozy vznikli z osobnej skúsenosti troch kamarátok.…

Pani Eva skrášľuje sama vo voľnom čase okolie svojej bytovky.…

Pestré farby, kamienky či kvietky. Takáto krása sa pred bytovkami nevidí…

Peter Nagy: Snažiť sa zapáčiť tínedžerom by bolo trápne. Robím…

Skladba Profesori Indigo mala v skutočnosti už sedem rokov, keď sa z nej zo dňa na deň stal…

Radana má sklerózu multiplex. Keď jej ju diagnostikovali, nevedela…

Ľudia neraz o tomto ochorení nechcú rozprávať. 

Logopedička: Mamička vie správnu reč dieťaťa ovplyvniť už tesne…

Detí, ktoré majú problémy s rečou či artikuláciou, je v…

Uznávaný český pedagóg: Mama je doma kráľovná, nie slúžka. Zariadiť…

Vysokoškolský pedagóg, spíker a lektor Marek Herman pre Dobré…