Barabáš strávil čas s Indiánmi v tajomnom pohorí, cez ktoré ešte nik neprešiel. Nakrútil tam fascinujúci dokument
Dobré noviny
Dobré noviny

Barabáš strávil čas s Indiánmi v tajomnom pohorí, cez ktoré ešte nik neprešiel. Nakrútil tam fascinujúci dokument

Pozrite si ukážky z nového filmu nášho najoceňovanejšieho dokumentaristu. Tieň jaguára vás vtiahne priamo medzi Indiánov do samotného Amazonského pralesa.

— Foto: TASR, archív Pavol Barabáš

BRATISLAVA 6. októbra - O slovenskom dokumentaristovi Pavlovi Barabášovi je známe, že témy na svoje filmy rád vyhľadáva na miestach, kde človek často siaha až na dno svojich síl a možností. Pravidelne navštevuje miesta, kde sa musí potýkať s extrémnymi podmienkami. Práve vďaka tomu však dokáže divákom priniesť jedinečné zábery a jeho dokumenty majú silu vás doslova preniesť na miesto, kde sa odohrávajú.

Náš najoceňovanejší dokumentarista a dobrodruh sa však vo svojich filmoch nezameriava iba na extrémne výpravy, ale zároveň nás svojimi dokumentmi učí aj rešpektu k prírode, Zemi a ukazuje nám tak výnimočné miesta a ľudí, o ktorých by sa svet inak nemal ako dozvedieť. Rovnako je to tak aj v prípade jeho najnovšieho filmu Tieň jaguára, o ktorom po prvý raz porozprával pre Dobré noviny. 

Najnovší Barabášov dokument ho zaviedol až do ďalekej Venezuely a Amazonského pralesa. Práve tu sa spolu s trojicou priateľov vydáva naprieč tajomným pohorím Sierra Maigualida, cez ktoré ešte nikdy neprešiel nik okrem Indiánov. Indiáni však štvorici kamarátov otvoria dvere a ukážu im nielen svoj nádherný duchovný svet uprostred pralesa, ale aj krásnu jednoduchosť, akou môže bytie byť. A vďaka Pavlovi Barabášovi a jeho kamere ich teraz môžete spoznať aj vy. 

Tieň jaguára upútavka from K2STUDIO on Vimeo.

Začiatkom tohto roka ste odišli do kolabujúcej Venezuely, kde ste nakrúcali dokumentárny film v neznámom prostredí o neznámom indiánskom kmeni. Ako sa Vám k nim podarilo dostať?

Od prvej myšlienky to bola cesta s mnohými neznámymi a neistotami. Čo prinesie, nikto z nás štyroch dopredu nevedel. Preplavili sme sa hlboko do divočiny až k indiánskemu kmeňu Yekuana, od ktorých sme potrebovali zvolenie na prechod ich územím. Nechápali, že chceme ísť ďalej, než oni chodia loviť. Minulý rok bol skúmať tieto pralesné prítoky rieky Caura môj kamarát Becko Ondrejovič. Na úpätí pohoria Sierra Maigualida zhodou náhod natrafil na skupinku indiánskych lovcov. Chodia sem loviť v období sucha raz za rok. Dohodol sa s nimi, že o rok príde, keď bude spln mesiaca a donesie im lieky proti malárii, mačety, hrnce. Oni ho potom za to prevedú cez celé hory Sierra Maigualida do ich osady.  Keď mi o tom Becko rozprával, dlho sme rozmýšľali, či sa vybrať do neistej Venezuely na neisté hľadanie indiánov. Či vôbec na dohovorené miesto prídu. Nakoniec sme sa predsa ocitli znova na rieke Caura a od indiánov Yekuana dostali zvolenie na cestu do oblasti nikoho. A až tu začína film: Sme štyria – Becko, Honza Dungel, Peter Kuric a ja. Celé dni pádlujeme proti prúdu malých riek a všetko najnutnejšie na prežitie v divočine máme v pár vakoch. Našťastie indiáni boli po roku znova v loveckom tábore. Čakala nás cesta do neznáma netušiac, čo bude na jej konci.

Celá rodina žije spolu.
Celá rodina žije spolu. Foto: Archív Pavol Barabáš

Čo bolo počas vašej cesty najťažšie?

Idete do upadajúcej Venezuely, ktorá je na hranici kolapsu a nič nefunguje. V krajine je hlad, rabujú sa obchody, je problém niečo kúpiť. Potrebujete povolenia, vyhnúť sa prepadnutiu, prejsť cez množstvo vojenských kontrol, ale pri každej sa môže vaša cesta skončiť. Tých problémov sme riešili vo Venezuele naozaj množstvo, hoci tam bol už každý z nás mnohokrát. Paradoxne, keď sme sa ocitli v pralese, začali sme sa cítiť bezpečnejšie.

Na Vašej webstránke píšete, že vám Venezuelčania hovorili, že za tými horami žije kmeň, ktorý požiera ľudí. Nemali ste z toho obavy?

O praktikách indiánskych kmeňov kolujú rôzne mýty. Niektoré sa zakladajú na pravde, iné nie. Veríte len tomu, čo vidíte. Indiáni Yekuana nám hovorili, že o susednom kmeni Hodi vedia, ale nikdy ich nevideli. Volajú ich „Tiene“, lebo raz dávnejšie pri rieke našli ich tábor, ale neuzreli ich. Jedni sa boja druhých.

Foto: Archív Pavol Barabáš

Dostali ste sa do tajomne znejúceho pohoria Sierra Maigualida. Čím je toto miesto také špecifické?

Sú to staré hory guyanského štítu s nadmorskou výškou nad 2000 metrov na hraniciach venezuelských štátov Bolívar a Amazonas. Toto granitové pohorie je veľmi zvrásnené a porastené pralesom. Výskum sa robil prevažne helikoptérou, takže mnohé údolia a vrcholy sú prevažne panenské. Indiáni sa týchto hôr boja, chodia sem len zriedkavo, s povolením šamanov, ktorí im prečistia v spirituálnej rovine cestu.  

Aký bol Váš prvý pocit, keď vás previedli do osady?

Tá obrovská izolovanosť od sveta. Bolo to pre mňa akoby som prišiel na inú planétu. Akoby som sem prišiel v inom storočí. Becko pekne vystihol ten pocit, že sa cíti ako Avatar. Prišli sme do kmeňa, kde hmotné vlastníctvo bol neznámy pojem. Všetko, čo potrebovali k životu, bolo v pralese, stačilo si doňho zájsť. Z osady išla akási ťažko opísateľná harmónia a z indiánov pokoj. 

Jaguár
Jaguár Foto: Archív Pavol Barabáš

Koľko ľudí žilo v kmeni a čím sa živia?

Asi 400 ľudí na území ako veľký okres. V hlavnej osade žilo asi 100 ľudí. Sú to pralesní lovci a zberači, ale majú aj svoje políčka, kde pestujú juku, maniok, banány a rôzne hľuzy.

Blíži sa podávanie večere pre asi 120 Indiánov.
Blíži sa podávanie večere pre asi 120 Indiánov. Foto: Archív Pavol Barabáš

S indiánmi ste strávili pár týždňov. Nemali z vás spočiatku strach a ako sa zmenil ich postoj k vám za ten čas, čo ste tam boli?

Samozrejme, deti i ženy sa nás spočiatku báli, utekali pred nami, schovávali sa, na čom sa muži zabávali. Honza Dungel je maliar pralesa a začal maľovať okolité vtáky, na čo boli zase oni zvedaví. Postupne sme sa stali súčasťou ich života a mohli sme sa zúčastňovať všetkého, čo robili. Treba povedať, že kedysi tam helikoptérou prileteli kolumbijskí misionári. Dokonca niektorých členov kmeňa odviezli do civilizácie do škôl. Misiu však opustili pred desiatimi rokmi.

Podarilo sa vám zachytiť ich každodenný život?

Prvé dni som vôbec nenakrúcal, lebo som šetril batériami, ale potom mi to nedalo. Ten ich sociálny život bol úžasne bohatý a zaujímavý. Myslím, že sa divák stane súčasťou kmeňa a pochopí, že najdôležitejšie na prežitie spoločnosti je zdieľanie. Ten archetyp máme zakódovaný v sebe.

Indiáni zvedavo pozorovali každý krok návštevníkov.
Indiáni zvedavo pozorovali každý krok návštevníkov. Foto: Archív Pavol Barabáš

Čo Vás prekvapilo asi najviac?

Bolo toho naozaj veľa. Možno až tu som si uvedomil, že kmene boli vždy rovnostárske. To znamená, že nemali nikoho, kto by im rozkazoval. Nemali vodcov. Indián indiánovi nemôže rozkázať. Je to pre nás ťažko pochopiteľné, ale funguje to. Všetko sa deje akosi prirodzene, nenútene. To až biely človek potreboval niekoho, kto bude vystupovať za kmeň.

Ako prebiehal ich sprituálny život?

Sama príroda má spirituálny rozmer. Veria, že sú jej súčasťou a to doslova. Aj vesmíru. Všetko má svojich duchov – dobrých aj zlých. Aj strom, aj voda, aj kameň. Aj ten je živý. Keď idú do pralesa prosia duchov, aby im doprial hojnosť plodov, keď sa z neho vrátia poďakujú kruhovými tancami vo vnútri obrovského spoločného domu - čuruaty. Pri zotínaní stromu šaman vysvetľuje jeho duchom, na čo strom potrebujú a kde má padnúť. Ani lov sa neobíde bez očistenia cesty v spirituálnej rovine.

Foto: Koláž DN/Archív Pavol Barabáš

Zažili ste v osade aj nejakú konfliktnú situáciu?

Práve naopak, až sa to bojím povedať, lebo ja som racionálny človek, že som sa cítil ako v raji. A ten pocit sme mali všetci. Nevideli sme nikoho nahnevaného, nikoho zakričať, rozkazovať, či upozorňovať. Nikoho. Ani deti. Všetko sa dialo akosi nenútene a my sme boli tichí pozorovatelia.

V čom by sme si od nich mali brať príklad?

Každý potrebuje svoj kmeň. Sme sociálnym druhom. Všetci členovia robia pre dobro spoločnosti. Chamtivosť sa tu netoleruje a je v zárodku likvidovaná.

Zasadnutie kmeňa.
Zasadnutie kmeňa. Foto: Archív Pavol Barabáš

Vo Venezuele ste natáčali už niekoľkokrát a hoci námet bol vždy iný, ako by ste zhodnotili vývoj v tejto krajine za posledné roky?

Do Venezuely sme chodili ako do bohatej a modernej krajiny. Má najväčšie zásoby ropy na svete. Ale sociálny populizmus postupne položil krajinu na kolená. Benzín, elektrika, voda je prakticky zadarmo. Zoštátnené fabriky prestali pracovať. Mesačná mzda je v štátnej správe maximálne dva doláre, ale jedlo v obchode stojí ako u nás. Takže v krajine panuje hlad. Niekde som čítal, že za rok schudol každý Venezuelčan priemerne 11 kíl. Nedajú sa kúpiť lieky, nefungujú nemocnice. Jediná záchrana pre mnohých je zlatokopectvo.

Ako sa bude film volať a kedy sa môžeme tešiť na jeho premiéru?7

Tieň jaguára. Jaguár je symbolom pralesa. Indiáni sa ho veľmi  boja, lebo nikdy nevedia, či je to skutočný jaguár alebo prevtelený duch, ktorý môže priniesť zlo celému spoločenstvu. Film si vybrala do distribúcie Asociácia slovenských filmových klubov a bude mať premiéru 11.10.2018 v kinách na Slovensku.

Odchod z osady na zber do pralesa.
Odchod z osady na zber do pralesa. Foto: Archív Pavol Barabáš

Už ste čítali?

Pedagogička: Dieťa z domu odchádza celý život. Treba ho nechať…

Mení sa všetko okolo nás a spôsob výchovy nie je výnimkou.…

Babička z trhoviska v Nových Zámkoch dojala celý slovenský internet.…

Pani Margit roky pomáhala cudzím ľuďom. Dnes si staručká vdova privyrába…

Malá rodinná firma z Nitry slávi historický úspech: Ako prví…

Obrovský úspech pre Slovensko priniesla jedna malá firmička z Nitry.

Obetavý otec nosí hendikepovaného syna na chrbte, aby mu ukázal…

Najväčšou záľubou rodiny Benkovcov je turistika. A nevynechávajú…

Na Liptove sa pred svetom ukrýva čarovná dolina, ktorá je ideálna…

Iba málokde nájdete na takom malom kúsku toľko zaujímavostí.…

Čech a Slovenka sa vzali po 15-minútovej známosti. So svadbou…

Ich život nebol jednoduchý, no osud im napokon skrížil cesty. Toto je skutočný…

Muž, ktorý dal Slovensku Horalky, ich vymyslel vďaka chybe pri…

Kultová slovenská pochúťka má už viac ako 50 rokov. Za jej…

Súrodenci z Prešova vyrábajú nádherné sukne starodávnou technikou,…

Málokto na Slovensku si môže povedať, že je jediný. A ešte k tomu…