Na konzervatórium ho neprijali „pre nedostatok talentu“, väčšinu života sa trápil. Vďaka tomu sa stal velikánom hudby
TASR, Dobré noviny
TASR, Dobré noviny

Na konzervatórium ho neprijali „pre nedostatok talentu“, väčšinu života sa trápil. Vďaka tomu sa stal velikánom hudby

Istý čas sa skladateľ venoval aj politike. Svojich spoluobčanov v Bussete reprezentoval v mestskej rade, neskôr sa dostal do talianskeho parlamentu.

Le Roncole /Bratislava 10. októbra (TASR) – Giuseppe Verdi za svojho života napísal okolo 30 opier s charakteristickými sugestívnymi melódiami. Slávne opery talianskeho skladateľa ako Nabucco, Aida, Rigoletto, La Traviata či Othello dodnes patria medzi najhranejšie hudobné diela na svete. V stredu 10. októbra uplynie 205 rokov od narodenia hudobného génia, ktorého prezývali „Il Maestro".

O jeho živote a diele sa v internetovom Dobrom rádiu rozhovoril Jaro Valent z magazínu Historická revue.

Na konzervatórium ho neprijali, vraj nemal talent

Giuseppe Verdi sa narodil 10. októbra 1813 v talianskom mestečku Le Roncole v rodine nemajetného krčmára. Nevídané hudobné nadanie prejavil už v detskom veku. Postrehol to i miestny kostolný organista, ktorému vtedy sedemročný chlapec pomáhal.

Za krátky čas si mladého Verdiho zobral pod ochranné krídla bohatý obchodník Antonio Barezzi z neďalekého Busseta. Stal sa jeho mecenášom a v roku 1832 ho priviedol na prijímacie skúšky na konzervatórium v Miláne. Aj keď ho pre vek a  nedostatok talentu neprijali, Verdi Miláno neopustil. Súkromne študoval u koncertného majstra Vincenza Lavignu.

V roku 1836 sa Giuseppe Verdi oženil s dcérou svojho mecenáša Margheritou Barezziovou a pôsobil ako učiteľ hudby v Bussete. V roku 1839 zaznamenal prvý veľký úspech s operou Oberto v súčasnosti už chýrnom Divadle La Scala v Miláne. Krátko potom postihol skladateľa ťažký úder, najprv sa s manželkou ťažko spamätávali z bolestivej straty spoločnej dcéry i syna a v roku 1840 podľahla encefalitíde jeho milovaná 26-ročná Margherita. V tragických chvíľach práve písal objednanú komickú operu, ktorá doslova prepadla.

Po dvoch rokoch odmlky skomponoval Verdi operu Nabucco. Sladkú príchuť slávy pocítil po jej premiére v marci 1842. Obecenstvo v La Scale zložilo poklonu umeleckej tvorbe skladateľa a ďalšie úspechy nedali na seba čakať. V období rokov 1842-1850 vzniklo ďalších 12 opier, medzi inými Panna Orleánska, Attila, Macbeth, Korzár, Luisa Miller a iné. Medzi najslávnejšie patria Rigoletto (1851), Trubadúr (1853).

Väčšinu života sa trápil

Fakty nasvedčujú, že Verdi vo svojom vnútri riešil pocit viny zo zlyhania vzťahu otca k dcére. Práve v Rigolettovi sa mu to podarilo vyjadriť možno najvýstižnejším spôsobom zo všetkých dovtedy učinených pokusov. O popis duševného stavu Verdiho sa pokúsil psychológ Eric A. Plaut z Inštitútu psychiatrie v Chicagu, ktorý upozornil na problém vzťahu otca a dcéry ako opakovaného leitmotívu vo Verdiho operách. Hudobné dielo Rigoletto vzniklo na libreto Francesca Mariu Piaveho podľa románu Kráľ sa zabáva od Victora Huga. Opera v troch dejstvách mala premiéru v divadle La Fenice v Benátkach 11. marca 1851.

Verdi zaznamenal úspech aj operou La Traviata (1853). Alexandre Dumas napísal nadčasový príbeh lásky mladého muža z lepších kruhov k známej parížskej kurtizáne s názvom Dáma s kaméliami. Verdiho tento román inšpiroval natoľko, že sa ho rozhodol zhudobniť.

Od roku 1849 žil skladateľ prevažne v Paríži so speváčkou Giuseppinou Strepponiovou. V roku 1870 presídlil do Janova, kde začal pracovať na opere Aida. Po prvý raz ju uviedli v Káhire pri príležitosti slávnostného otvorenia Suezského prieplavu.

Obdobie tvorivej krízy (1867-1870) v živote umelca nastalo po tom, ako bol v Paríži vlažne prijatý Don Carlos (1867) a navyše zomrel jeho otec i svokor Barezzi. Napísal ešte operu Otello (1887), ktorú možno označiť za jeho najtragickejšie dielo.

Uvedením poslednej opery Falstaff v roku 1893, skomponovanej podľa predlohy Shakespearovej divadelnej hry Veselé panie z Windsoru, sa zavŕšila kariéra operného majstra, ktorý zažil sklamanie, ale aj úspech ako málokto iný.

Zaujala ho politika

Istý čas sa skladateľ venoval aj politike. Svojich spoluobčanov v Bussete reprezentoval v mestskej rade, neskôr sa dostal do talianskeho parlamentu.

Posledné roky svojho života prežil Giuseppe Verdi v Miláne, kde 27. januára 1901 vo veku 87 rokov zomrel.

Pútavé spracovanie životného osudu Verdiho priniesol televízny seriál Verdi (Život Verdiho, 1982) v réžii Renata Castellaniho.

Z pera Stanislava Wintera pochádza kniha Giuseppe Verdi a Napoleon III., ktorú prinieslo sa pulty slovenských kníhkupectiev Vydavateľstvo Svět křídel v roku 2003.

Prvý ročník open air operného festivalu Viva Verdi sa konal v roku 2014 v Trnave. Predstavil Verdiho operu Johanka z Arku. Umelecky cenné hudobné dielo malo premiéru v milánskej La Scale v roku 1845.

Už ste čítali?

Šéfka Profesie: Radšej nemať žiadny titul ako nekvalitnú vysokú…

Ivana Molnárová pôsobí v Profesii už 18 rokov, posledných…

Kristína Kövešová: O pedofiloch mi píšu deti, ktorým sa to deje,…

Rozhodla sa svetu pomáhať a svojimi reportážami odhaľuje realitu, ktorá…

Odborník na vzťahy: Muž potrebuje nájsť svoje miesto vo svete.…

Fungujúci vzťah je snom mnohých z nás. Dá sa ho vybudovať aj v…

Mladého Dubničana k sebe volajú televízie z celého sveta. Ovláda…

Zabudnite na spôsob, ktorým televízie doteraz šírili svoje…

Košičanka vyrába parfumy, za ktorými sa idú v Paríži potrhať,…

Voňavky, ktoré sa vyrábajú v laboratóriu na východe Slovenska,…

Profesionálna dohadzovačka: Tragédiou dneška je, že ľudia si…

Profesionálna dohadzovačka pre Dobré noviny prezradila nielen dôvod, prečo…

Slovenskí muži nie sú galantní a ženy nevedia, kto je pravá…

Zisťovali sme za vás, ako sa v spoločnosti vhodne správať a s čím majú…

Uznávaný český pedagóg: Materské školy nevznikli pre potreby…

Špeciálny pedagóg Jiří Halda tvrdí, že materské…