Lekár detského hospicu: Ľudia si myslia, že táto práca je o smrti. Je však hlavne o živote
Dominika Dobrocká
Dominika Dobrocká

Lekár detského hospicu: Ľudia si myslia, že táto práca je o smrti. Je však hlavne o živote

Ondrej má 27 rokov a venuje sa jednej z najťažších profesii na svete. Pracuje ako lekár nevyliečiteľne chorých detí. Svoju prácu považuje za posolstvo. Aj napriek bolesti, s ktorou sa denne stretáva, otvorene rozpráva o smrti a o živote, hoc krátkom.

Ilustračná foto — Foto: Štefan Puškáš - TASR

BRATISLAVA 1. novembra - Ondrej Kysel je hrdý Slovák. Pochádza z katolíckej dedinky Ihráč. Doma podľa všetkého mali vždy veselo. Má totiž 9 súrodencov a pri takej početnej rodine sa pravdepodobne človek nenudí. Tak ako každý aj on mal vysnívané zamestnanie. Chcel byť programátorom, no jeho životným cieľom bolo pomáhať ľuďom. Tieto dve túžby sa rozchádzali a tak prišlo ťažké rozhodnutie. V druhom ročníku na strednej škole sa rozhodol definitívne. Išiel na medicínu a stal sa z neho anjel v bielom plášti.

Mladý absolvent medicíny hneď po skončení štúdia začal pracovať ako lekár v detskom hospici Plamienok. Ide o špecifický druh hospicu. Smrteľne choré detičky netrávia čas na nemocničných lôžkach, ale doma, v prostredí ktoré poznajú a najmä so svojimi milovanými. Pravidelne takéto rodiny chodí navštevovať lekár, sestrička, sociálny pracovník a keď je potrebné aj pedagóg. „Okrem toho, že poskytujeme zdravotnícku starostlivosť, zisťujeme aj emočné a sociálne potreby rodiny a snažíme sa im pomôcť aj v tomto ohľade. Navštevujeme rodiny tak často, ako potrebujú. Či je to jedenkrát týždenne, jedenkrát denne alebo hoc aj trikrát denne,“ prezradil Kysel pre portál jablo.sk.

Pri návšteve rodín vykonáva tím Plamienka klasické vyšetrenie. Dieťatko lekár popočúva a poriadne prehliadne. Odberu krvi sa snažia pri týchto detičkách vyhýbať. Nechcú im spôsobovať ešte väčšiu traumu a bolesť. V týchto ťažkých prípadoch sa aplikuje paliatívna medicína, ktorá sa snaží zmierniť bolesť. Liečba u detičiek sa upravuje podľa výsledkov fyzikálnych vyšetrení a laboratórnych testov. „Najčastejšie liečime infekcie alebo bolesť. Hlavne pri nádorových ochoreniach mávajú deti často veľké bolesti a týmto deťom treba prestavovať liečbu."

Dôležitosť zdravotných sestier a sociálnych pracovníkov

Prítomnosť zdravotných sestier je veľmi dôležitá. Pomáhajú a najmä zaúčajú rodičov do potrebnej starostlivosti. Sociálny pracovník počas návštevy zisťuje, či rodina niečo nepotrebuje. V prípade zistenia nejakého problému s rodinou hľadajú riešenia.

Foto: imgur

Motivácia stať sa súčasťou detského hospicu 

Podľa vlastných slov sa učil na poslednú štátnicu. Keď si spravil obednú prestávku v jedálni na dverách zbadal papier a na ňom žiadosť. Hľadali lekára do Plamienka, ktorý bude poskytovať starostlivosť o nevyliečiteľne choré detičky. To bol jeden z hlavných dôvodov, prečo sa rozhodol a vyskúšal. „Nejak to vo mne zostalo a cítil som, že to chcem robiť.“ Dnes je to už dva a pol roka, čo Ondrej pre Plamienok pracuje.

Kapacita detičiek, ktoré si plamienok môže vziať pod ochranné krídla je obmedzená na desať. Niekedy sa teda stane, že rodina by mala o túto starostlivosť záujem, no nie je to možné. Rodiny si však pri rozhodovaní, či osloviť Plamienok, musia poriadne rozmyslieť či to zvládnu a či je s tým dieťa stotožnené. „Jedna vec je, že si to musí priať aj dieťa, a druhá, že musí byť v rodine niekto, kto sa o dieťa môže 24 hodín denne starať. Takže musia to chcieť aj rodičia a musia cítiť, že to zvládnu,“ vysvetlil pre portál jablko.sk.

Keďže Ondrej pracuje aj v Plamienku aj v nemocnici, vie porovnať tieto dve kategórie. V nemocnici je to podľa jeho slov najmä o medicíne, v Plamienku je síce medicína veľmi dôležitá, no veľkú časť práce tvorí sprevádzanie a emocionálna podpora rodiny. Ide najmä o chvíle, kedy prídu najťažšie chvíle a blíži sa koniec. „Myslím, že je pre rodiny a jej členov veľmi dôležité, že nie sú na to sami. Vtedy sa človek môže dostať veľmi rýchlo do paniky. Takže tento druh pomoci, okrem medicíny, je to, čo odlišuje Plamienok od bežnej pediatrie alebo od práce na oddelení v nemocnici.“

Je paradoxom, že na jednej strane Ondrej lieči a na druhej strane sa stará o nevyliečiteľne choré detičky. Netvrdí, že nie je dobrý pocit niekoho vyliečiť. Práve preto si musel poriadne premyslieť, či dokáže pracovať v Plamienku. Tam pravdepodobne vyliečenie nikdy nezažije. Aj napriek tejto ťažkej otázke sa rozhodol a je rád. „Pri tejto práci viem, že môžem pomôcť a to je to, čo ma napĺňa. Pomáham tam, kde sa nedá vyliečiť, ale kde sa dá starať o ľudí a pomáhať im. Naozaj to bolo to najťažšie vzdať sa pocitu, že ako mladý lekár budem zachraňovať životy.“

Foto: imgur

Nejde o depresívnu prácu

Áno na prvý pohľad je pre každého smrteľníka táto práca depresívna a neskutočne smutná. Ondrej však oponuje. „Ľudia majú pocit, že je to len o smrti. Ja si však myslím, že je to hlavne o živote. Hoci je krátky. O živote pred smrťou. Ja vidím, že rodiny a aj dieťa dokážu v ťažkej chvíli nájsť náznaky radosti. Napriek tomu, aký majú ťažký osud,“ skonštatoval Ondrej.

Keď prichádza koniec

V niektorých prípadoch je tím z Plamienka pri rodine, keď prichádza koniec, inokedy úmrtie príde náhle. Rodičia sú nato počas celej doby pripravovaní a aby si uvedomili, že to môže prísť. V prípade, že sa dieťatku začne zhoršovať stav, lekár a sestričky chodia k rodine každý deň. Vysvetľujú im, aké bolesti a symptómy môžu predchádzať koncu. Okrem toho rodičia môžu volať kedykoľvek potrebujú. Majú doma pripravené potrebné lieky, prístroje. „Ak sa nám však zdá, že rodičia majú veľký strach, alebo že dieťaťu nevedia pomôcť, tak tam ideme. Niekedy stihneme prísť a úmrtie nastane počas toho, keď sme u nich, a niekedy zavolajú, že úmrtie už nastalo a my im povieme, že prídeme.“

Rodina aj po úmrtí svojho dieťatka zostáva v starostlivosti Plamienka. Hneď ako nastane tento smutný okamih rodinu navštívia, pomôžu a ponúknu aktuálnu praktickú pomoc. Ďalšia návšteva rodiny príde po mesiaci. Dostanú ponuku na návštevu poradenského centra, kde sa pravidelne stretávajú s terapeutmi.

Na záver Ondrej prezradil, ktorá situácia bola pre neho najťažšia. „Je to vtedy, keď sa deje niečo vážne a ten čas, kým pomôžeme dieťaťu. Tá neistota, kým zistíme, čo sa deje a ako dieťaťu pomôcť. Čakanie, kým zaberú lieky. Mávam samozrejme tiež medicínske pochybnosti."

Už ste čítali?

Vzťahový poradca: Muž nedokáže dať žene, čo potrebuje, kým v…

Muži majú v sebe malého zraneného chlapca, ktorého musia najprv…

Psychologička: Mať pod stromčekom hračkárstvo je nezmysel. Deti…

Deťom veľa darčekov netreba, je potrebné sa im venovať. Viac o tejto téme prezradila…

Bývalý policajt: Podľa mojich indícií Kuciakovu vraždu vyšetria.…

Po 26 rokoch aktívnej služby v policajnom zbore odišiel do civilu v hodnosti…

Slovenský vedec Milan Kováč rozlúštil tisícky rokov staré tajomstvo…

Etnológ Milan Kováč skúmal staroveké mayské stavby v stredoamerickej…

Na Slovensku ju posielali na potrat, Švajčiari zachránili jej…

Bežné vyšetrenie spustilo lavínu zlých správ. Tehotná…

V prvej ČSR sa jazdilo vľavo, hlavným mestom mala byť Žilina…

Československo bolo hospodárskou veľmocou, bolo ďaleko pred najväčšími…

Kouč osobného rozvoja: Mladí nie sú problém. Ani štyridsiatnici…

Kouč osobnostného rozvoja Andy Winson v rozhovore odhalil množstvo zaujímavých…

Pedagogička: Dieťa z domu odchádza celý život. Treba ho nechať…

Mení sa všetko okolo nás a spôsob výchovy nie je výnimkou.…