Pôvodní Paštekári boli Česi. Ako to je s bratislavskými prezývkami a kedy dorazil prvý Cépečkár?
TASR
TASR

Pôvodní Paštekári boli Česi. Ako to je s bratislavskými prezývkami a kedy dorazil prvý Cépečkár?

Jedným z výrazov, ktoré možno počuť aj v dnešných časoch, je prezývka 'Blaváci', odvodená od neobľúbeného názvu Blava.

Na snímke Michalská veža a Čumil. — Foto: Instagram

Bratislava 18. decembra (TASR) - Obyvatelia hlavného mesta sú na častovanie prezývkami už odolní. Vlastivedný sprievodca po hlavnom meste a spolutvorca mapy kultových miest M_P_ BA z iniciatívy Prešpurčina ešče nezgegla Ivor Švihran prezradil, ktorými Bratislavčanov častovali najviac.

Pôvodní Paštekári boli Česi

Medzi členmi skupiny Prešpurčina ešče nezgegla, ktorú tvoria najmä Bratislavčania staršieho veku, najviac rezonovala prezývka 'Paštekári'. Podľa Švihrana má tri rôzne významy. Bratislavčania kedysi označovali týmto výrazom českých dovolenkárov, ale aj prisťahovalcov do Bratislavy, ktorí prišli do mesta len s 'paštekov'. Česi zasa trávili prázdniny nielen v Tatrách, ale ich obľúbenou dovolenkovou destináciou vo východnom bloku boli práve bratislavské Zlaté piesky. "Českí turisti si sem nosili na dovolenku 'pašteky'. Nič iné nepotrebovali, nič iné nejedli, preto ich domáci častovali touto prezývkou," priblížil.

Táto prezývka však podľa Švihrana označovala aj Bratislavčanov v regiónoch okolo hlavného mesta. "Najčastejšie sa spomína Záhorie, kde tento výraz označoval obyvateľov hlavného mesta, ktorí tam chodili na chaty. Údajne si podľa miestnych nosili paštéty, alebo inak 'pašteky' na víkendy na chaty. Záhorie bolo práve počas socializmu jednou z najobľúbenejších chatových oblastí pre Bratislavčanov," vysvetlil sprievodca po hlavnom meste.

Kabelárom je Bratislavčan, ktorý počas víkendu odišiel na vidiek s prázdnou taškou a vracal sa s plnými „kabelami“ zeleniny, kompótov a iných pochutín od starých rodičov či príbuzných.
Kabelárom je Bratislavčan, ktorý počas víkendu odišiel na vidiek s prázdnou taškou a vracal sa s plnými „kabelami“ zeleniny, kompótov a iných pochutín od starých rodičov či príbuzných. Foto: Flickr/Fred Romero

Kebelár ako predchodca „Cépečkára“

Častou pre Bratislavčanov bola podľa neho aj prezývka 'Kabelári'. Malo by ísť o výraz, ktorý sa používa na východ od Bratislavy, teda v oblasti Trnavy, Pezinka, Senca. Podľa Švihrana označovala Bratislavčanov, ktorí počas víkendov chodili na vidiek s prázdnymi taškami, čiže kabelami. "Vracali sa s plnými 'kabelami', pretože si tam naberali zeleninu, kompóty a ďalšie pochutiny od starých rodičov či príbuzných, ktorí žili na vidieku," uviedol Švihran.

Prečítajte si tiež: Nedá sa tu telefonovať a taxikárom sa zjavujú zvláštne postavy. Malá obec je najstrašidelnejším miestom Slovenska

Prezývky začali vznikať až po 2. svetovej vojne

Treťou bola prezývka 'Plafonári'. Údajne tiež pochádza zo Záhoria. Aktuálne sa podľa Švihrana používa v Šamoríne a jeho okolí. "Nazývajú tak ľudí, ktorí do hlavného mesta chodia len prespať – teda celý čas pozerajú len do plafóna," dodal Švihran s tým, že prezývky začali vznikať až po druhej svetovej vojne. Podľa jeho slov priamo súvisia s tzv. normalizačným obdobím 70. – 80. rokov 20. storočia, kedy sa ľudia začali venovať viac chatárčeniu.

Jedným z výrazov, ktoré možno počuť aj v dnešných časoch, je prezývka 'Blaváci', odvodená od neobľúbeného názvu Blava. Je to troška pohŕdavý výraz, ktorým rodení Bratislavčania označujú 'tých nerodených'. Často sa vyskytuje aj výraz 'Cépečkári'. "Sú to ľudia, ktorí do Bratislavy prídu, aj v nej žijú, ale nie sú v nej oficiálne prihlásení. Používal sa za čias socializmu a v mestskom slangu znamenal cezpoľných," spomenul tvorca skupiny Prešpurčina ešče nezgegla. Dodal, že do súčasnosti prežívajú výrazy ako napríklad 'Prešpuráci'. Ten označuje generáciu najstarších obyvateľov Bratislavy. "Tento výraz stále žije a časť ľudí sa s ním stále identifikuje," upresnil Švihran.

Prešpurčina ešče nezgegla združuje na sociálnej sieti Bratislavčanov. Tí v nej zachytávajú a diskutujú o slovách z Bratislavy a jej najbližšieho okolia, teda o "prešpurčine". Ľudia v nej zdieľajú spomienky z čias starej Bratislavy. Do budúcna sa chce skupina zmeniť aj na webstránku. Podľa Švihrana nie je vylúčené, že sa im spoločným úsilím podarí vytvoriť aj "prešpurský" slovník.

SLEDUJTE POZITÍVNE SPRÁVY Z BRATISLAVSKÉHO KRAJA NA FACEBOOKU!

Už ste čítali?

Slovenskí muži nie sú galantní a ženy nevedia, kto je pravá…

Zisťovali sme za vás, ako sa v spoločnosti vhodne správať a s čím majú…

Uznávaný český pedagóg: Materské školy nevznikli pre potreby…

Špeciálny pedagóg Jiří Halda tvrdí, že materské…

Vzťahový poradca: Muž nedokáže dať žene, čo potrebuje, kým v…

Muži majú v sebe malého zraneného chlapca, ktorého musia najprv…

Psychologička: Mať pod stromčekom hračkárstvo je nezmysel. Deti…

Deťom veľa darčekov netreba, je potrebné sa im venovať. Viac o tejto téme prezradila…

Bývalý policajt: Podľa mojich indícií Kuciakovu vraždu vyšetria.…

Po 26 rokoch aktívnej služby v policajnom zbore odišiel do civilu v hodnosti…

Slovenský vedec Milan Kováč rozlúštil tisícky rokov staré tajomstvo…

Etnológ Milan Kováč skúmal staroveké mayské stavby v stredoamerickej…

Na Slovensku ju posielali na potrat, Švajčiari zachránili jej…

Bežné vyšetrenie spustilo lavínu zlých správ. Tehotná…

V prvej ČSR sa jazdilo vľavo, hlavným mestom mala byť Žilina…

Československo bolo hospodárskou veľmocou, bolo ďaleko pred najväčšími…