Pred 175 rokmi po prvý raz zaznela hymna. Pri jej počúvaní by sme si vždy mali uvedomiť jednu vec
Jaroslav Valent
Jaroslav Valent

Pred 175 rokmi po prvý raz zaznela hymna. Pri jej počúvaní by sme si vždy mali uvedomiť jednu vec

Jaro Valent z magazínu Historická revue vysvetľuje nielen to, ako vznikla naša hymna, ale hovorí aj o tom, prečo práve študenti vždy hýbali slovenskými dejinami.

BRATISLAVA 5. marca - Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú... tak tieto slová našej štátnej hymny musí poznať každý Slovák. Už ale málokto pozná okolnosti jej vzniku. A práve tie nám hovoria veľa o našom pôvode a o našej histórii. Presne pred 175 rokmi si práve tieto slová po prvý raz prespevovali študenti bratislavského Evanjelického lýcea, ktorí sa lúčili s Prešporkom, aby sa vydali do vzdialenej Levoče. Prečo? A aký je príbeh tohto prekrásneho hudobného motívu?

To už nám vysvetlí Jaro Valent z magazínu Historická revue. Po odpoveď sa ale spolu sním musíme vydať ešte ďalej a zahrať si aj takúto ľudovú nôtu..

Premiéru mala 5. marca v uliciach Bratislavy

Autorom slov „Nad Tatrou sa blýska ...“ je slovenský básnik a prozaik, no tiež zanietený štúrovec Janko Matúška. Napísal ich pravdepodobne v roku 1844 a pripojil ich práve k nápevu slovenskej ľudovej piesne Kopala studienku. Dnes už vieme len ťažko zhodnotiť, prečo si zvolil práve tento pomerne smutný, no chytľavý hudobný motív. V jeho podaní sa však mení na odhodlanú, revolučnú pieseň, ktorá naopak burcuje a povzbudzuje. A nie je to náhoda, pomyselnú premiéru mala práve 5. marca 1844 niekde v uličkách starého Prešporka, keď 22 študentov opúšťalo brány spomínaného lýcea na protest proti odvolaniu zástupcu riaditeľa Katedry reči a literatúry česko-slovanskej Ľudovíta Štúra a chystali sa preniesť na gymnázium do Levoče.

Na snímke autor slovenskej hymny Janko Matúška (vľavo) a Ľudovít Štúr.
Na snímke autor slovenskej hymny Janko Matúška (vľavo) a Ľudovít Štúr. Foto: Wikipedia

Za našou národnou a štátnou hymnou tak svojím spôsobom opäť stojí toto veľké meno – Ľudovít Štúr. Práve na bratislavskom Evanjelickom lýceu vďaka svojej práci a nesporne aj vďaka svojej charizme prebudil medzi mnohými mladými študentmi slovenského pôvodu nadšenie a zanietenie pre slovenskú vec.

Čo bolo za Štúrovým odvolaním?

Za spomínaným odvolaním boli Štúrove pedagogické a výchovné aktivity – študentov vyučoval nielen v gramatike a literatúre slovanských jazykov, ale viedol ich aj k poznávaniu vlastnej slovenskej minulosti. Dlho sa tiež snažil o založenie slovenských novín, čo sa prestalo pozdávať vysokým uhorským kruhom na čele s grófom Karolom Zayom, ktorý bol v tom čase hlavným inšpektorom evanjelickej cirkvi a škôl v Uhorsku. Nuž, a nemusím pripomínať, že v tom čase sa postupne začalo presadzovať maďarizačné hnutie, ktoré podobné aktivity vnímalo ako nebezpečné. Poslednou kvapkou bol však Slovenský prestolný prosbopis, ktorý smeroval k vtedajšiemu cisárovi Ferdinandovi V., a ktorý upozorňoval na maďarizačný útlak. Podpísaný bol pod ním aj Štúr. Dokument sa dostal až k uhorským úradom a to znamenalo poslednú kvapku, odchod Štúra z Katedry a vzburu slovenských študentov.

Dlho sa polemizovalo, či je autorom hymny naozaj Matúška

Pomerne dlhú dobu sa viedli medzi historikmi polemiky či je autorom hymny skutočne Janko Matúška. V roku 1966 sa ale v archívoch Slovenskej národnej knižnice našiel zápisník Viliama Paulínyho Tótha, kde sa okrem iného našiel aj text datovaný do roku 1844 s titulom - Prešporskí Slováci, budúci Levočané. A nesledovali slová tak ako ich dobre poznáme: Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú... Pod ním je podpísaný práve Janko Matúška. 

V nasledujúcich rokoch sa ale pri rôznych príležitostiach objavovala skôr hymnická pieseň Hej Slováci či Kto za pravdu horí. Nad Tatrou sa blýska však od začiatku sprevádzala predovšetkým mladé slovenské generácie – slovenských povstalcov počas revolučných rokov 1848/49, ale spievali si ju aj slovenskí vojaci v československých légiách počas prvej svetovej vojny. Niet preto divu, že sa po vzniku prvej Československej republiky stala súčasťou spoločnej štátnej hymny. A zostala pri nás dodnes. Spievali si ju povstalci v SNP, spievali sme si ju v novembri 1989 a spievame si ju dodnes. Má v sebe revolučný náboj a odhodlanie, ktoré potrebujeme vždy, keď ako národ potrebujeme prekonať ťažké časy útlaku a nespravodlivosti.

No a znela na slovenských námestiach aj celkom nedávno. Vždy, keď ju počujeme, mali by sme si spomenúť na študentov, ktorí vždy hýbali našimi dejinami. Veď jeden z nich napísal aj našu národnú hymnu.

Už ste čítali?

Uznávaný český pedagóg: Mama je doma kráľovná, nie slúžka. Zariadiť…

Vysokoškolský pedagóg, spíker a lektor Marek Herman pre Dobré…

Sima Martausová: To, že môžem spievať a skladať piesne, vnímam…

Úsmevom pozitívne naladí nejedného človeka a charakterizuje…

Onkogynekológ: Dvesto Sloveniek ročne zomrie úplne zbytočne.…

Chorobe, na ktorú na Slovensku zomiera množstvo žien, sa dá predísť.…

Braňo Mojsej vo vlastnej klinike lieči závislých: Pvým varovným…

Braňo Mojsej sa rozhodol založiť kliniku, v ktorej chce pomáhať závislým…

Fyzioterapeutka: Chrbticu si neničíme len v práci, ale aj v…

Chrbtici neškodíme iba v práci, ale aj v spánku. Fyzioterapeutka…

Marek Herman: Otcovia dnes nevedia, čo majú doma a v domácnosti…

Otec je pre deti nenahraditeľný minimálne v dvoch situáciách. O…

Zuzka šije svadobné šaty, aké na Slovensku ešte neboli: Vďaka…

Šikovná Slovenka si za rok vybudovala značku, ktorá zarezonovala na módnej…

Šéfka Profesie: Radšej nemať žiadny titul ako nekvalitnú vysokú…

Ivana Molnárová pôsobí v Profesii už 18 rokov, posledných…