Riziko vzniku Parkinsonovej choroby sa vekom zvyšuje
TASR
TASR

Riziko vzniku Parkinsonovej choroby sa vekom zvyšuje

Medzi známe osobnosti, ktorých toto ochorenie zasiahlo, patrí pápež Ján Pavol II., maliar Salvador Dalí, herečka Katharine Hepburnová, boxer Muhammad Ali či herec Michael J. Fox.

Ilustračné foto. — Foto: TASR/AP

Bratislava 12. apríla (TASR) – Parkinsonova choroba začína najčastejšie medzi 40. a 70. rokom života, no riziko, že sa objaví, sa vekom zvyšuje. Príčina ochorenia spočíva v ubúdaní dopamínu v štruktúrach mozgu. Vo štvrtok si verejnosť pripomína Svetový deň Parkinsonovej choroby.

„Najčastejším a typickým iniciálnym príznakom je tras jednej z horných končatín. Neskôr sa pridružujú samovoľné pohyby, stuhnutosť, pomalosť, problémy s artikuláciou, písaním či nehybná tvár,“ vysvetľuje neurológ Peter Valkovič z Univerzitnej nemocnice Bratislava. „Pacienti prestávajú byť schopní sa sami o seba postarať a sú odkázaní na pomoc najbližších. Prichádzajú o prácu. Väčšina týchto pacientov trpí depresiami,“ dodáva.

Túto chorobu má na Slovensku približne 15.000 ľudí, najčastejšie po 50. roku života. V Európe je to viac ako milión pacientov. Ochorenie patrí medzi nevyliečiteľné a v krátkom čase vyradí človeka z bežného života.

Medzi známe osobnosti, ktorých toto ochorenie zasiahlo, patrí pápež Ján Pavol II., maliar Salvador Dalí, herečka Katharine Hepburnová, boxer Muhammad Ali či herec Michael J. Fox.

Prvý ho pred 200 rokmi popísal anglický lekár James Parkinson. Pri doposiaľ nevyliečiteľnom ochorení však pre pacientov prichádza nová nádej vďaka pokroku medicínskych technológií, napríklad hĺbkovej stimulácii mozgu. Tá prostredníctvom implantovaného neurostimulátora a elektród zavedených do mozgu pomáha pomocou pravidelných elektrických impulzov zmierňovať nepríjemné prejavy Parkinsonovej choroby. „Táto technika nahradila staršie operácie, ktorých nevýhodou bola určitá nezvratnosť, nemožnosť modulácie efektu a často permanentné nežiaduce účinky,“ vysvetľuje Valkovič.

Vďaka hĺbkovej stimulácii mozgu sa podľa Valkoviča pacienti znovu dokážu zapojiť do plnohodnotného života, sú schopní sa o seba sami postarať, mnohí sa vrátia späť do práce a môžu sa venovať svojim koníčkom. „Získavajú späť sebaúctu, sebadôveru, vieru vo vlastné sily, celkovú psychickú pohodu, čo len napomáha celkovej liečbe,“ zdôraznil. Doplnil, že pacienti sú samostatnejší a môžu znovu pracovať, čím odľahčujú svojim blízkym i sociálnemu systému.

Na Slovensku už podstúpilo takúto liečbu viac ako 100 pacientov. Terapiu, ktorá je plne hradená z verejného zdravotného poistenia, vykonávajú lekári v Univerzitnej nemocnici v Bratislave a Košiciach a v nemocnici F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici.

Už ste čítali?

Uznávaný český pedagóg: Mama je doma kráľovná, nie slúžka. Zariadiť…

Vysokoškolský pedagóg, spíker a lektor Marek Herman pre Dobré…

Sima Martausová: To, že môžem spievať a skladať piesne, vnímam…

Úsmevom pozitívne naladí nejedného človeka a charakterizuje…

Onkogynekológ: Dvesto Sloveniek ročne zomrie úplne zbytočne.…

Chorobe, na ktorú na Slovensku zomiera množstvo žien, sa dá predísť.…

Braňo Mojsej vo vlastnej klinike lieči závislých: Pvým varovným…

Braňo Mojsej sa rozhodol založiť kliniku, v ktorej chce pomáhať závislým…

Fyzioterapeutka: Chrbticu si neničíme len v práci, ale aj v…

Chrbtici neškodíme iba v práci, ale aj v spánku. Fyzioterapeutka…

Marek Herman: Otcovia dnes nevedia, čo majú doma a v domácnosti…

Otec je pre deti nenahraditeľný minimálne v dvoch situáciách. O…

Zuzka šije svadobné šaty, aké na Slovensku ešte neboli: Vďaka…

Šikovná Slovenka si za rok vybudovala značku, ktorá zarezonovala na módnej…

Šéfka Profesie: Radšej nemať žiadny titul ako nekvalitnú vysokú…

Ivana Molnárová pôsobí v Profesii už 18 rokov, posledných…