Horehronská obec Pohorelá má vlastný slovník s vyše tisíckou výrazov
TASR
TASR

Horehronská obec Pohorelá má vlastný slovník s vyše tisíckou výrazov

Hoci sa veľa typických výrazov pre túto horehronskú obec so zánikom starých remesiel z bežne hovorenej slovnej zásoby postupne vytratilo, pohorelčina sa stále drží.

Na archívnej snímke muž z Pohorelej. — Foto: TASR - Jozef Ďurník

Pohorelá 21. júla (TASR) – Horehronská obec Pohorelá s viac ako 2200 obyvateľmi má svoj "pohoreľsko-slovenský slovník". Hoci zatiaľ nevyšiel v knižnej podobe, záujemcovia si v ňom môžu "prelistovať" na webovej stránke dediny. Obsahuje viac než tisíc miestnych výrazov a slovných spojení. Ako tvrdí referent Obecného úradu v Pohorelej Ján Pompura, ktorý slovník aktualizuje a dopĺňa, je rád, keď ho upozornia na zabudnuté skvosty miestnej slovnej zásoby. Najmä tie, ktoré sú odlišné od iných nárečí a dialektov.

Obleku Pohorelci nepovedia inak ako ancuk, keď ľutujú, tak banujú, chudák a biedny človek je pre nich bedan, blizňak dvojča. Ak niekto kupuje na dlh, tak borguje, keď sa niekto potuluje, tak čavarguje. Záclona je pre nich firhang, závdavok foršuš, hampuľa kotrba a hlúpa hlava, kakatka dedinské väzenie, pajtášom je šarvanec, pľundre zasa letné nohavice z plátna, riskaša varená ryža, šurc zástera a hantuch uterák. Keď Pohorelci vedia, tak znajú a ak zariaďujú, tak v ich jazyku zarendeľujú.

"Začalo to niekedy pred siedmimi rokmi. Vydávame obecné noviny Pohorelský hlásnik a posledná strana je venovaná histórii. Zverejňujeme tam výpisy záznamov z našej kroniky. Nebohý pán Vosko sa zaoberal pohorelčinou, začali sme to zverejňovať a postupne som to kompletizoval," konštatoval pre TASR Pompura.

Hoci sa veľa typických výrazov pre túto horehronskú obec so zánikom starých remesiel z bežne hovorenej slovnej zásoby postupne vytratilo, "pohorelčina" sa stále drží. Hovoria ňou medzi sebou najmä starší ľudia a bežná je i v rodinách. Podľa Pompuru dochádza aj k akejsi recesii, keďže ňou komunikujú i mladí na sociálnych sieťach. Tí však skôr či neskôr väčšinou odchádzajú za robotou do iných miest. V dedine tak žijú zväčša starší obyvatelia. Prichádzajú však chalupári, ktorí kupujú staršie neobývané domy.

"Veľa výrazov sa u nás prebralo z cudzích jazykov. My si tu rozumieme a ak hovoríme s niekým z iného regiónu automaticky prepíname na spisovnú slovenčinu," dodal s úsmevom Pompura.

SLEDUJTE POZITÍVNE SPRÁVY Z BANSKOBYSTRICKÉHO KRAJA NA FACEBOOKU!

Už ste čítali?

Slovenka svojimi šperkami očarila Meghan Markle. Jej tvorba…

Jej šperky inšpirované Slovenskom sa tešia veľkej obľube aj v…

Ženy bojujúce s rakovinou: Prísť o prsia či vlasy nie je hanba.…

Brošne s motívom kozy vznikli z osobnej skúsenosti troch kamarátok.…

Pani Eva skrášľuje sama vo voľnom čase okolie svojej bytovky.…

Pestré farby, kamienky či kvietky. Takáto krása sa pred bytovkami nevidí…

Peter Nagy: Snažiť sa zapáčiť tínedžerom by bolo trápne. Robím…

Skladba Profesori Indigo mala v skutočnosti už sedem rokov, keď sa z nej zo dňa na deň stal…

Radana má sklerózu multiplex. Keď jej ju diagnostikovali, nevedela…

Ľudia neraz o tomto ochorení nechcú rozprávať. 

Logopedička: Mamička vie správnu reč dieťaťa ovplyvniť už tesne…

Detí, ktoré majú problémy s rečou či artikuláciou, je v…

Uznávaný český pedagóg: Mama je doma kráľovná, nie slúžka. Zariadiť…

Vysokoškolský pedagóg, spíker a lektor Marek Herman pre Dobré…

Sima Martausová: To, že môžem spievať a skladať piesne, vnímam…

Úsmevom pozitívne naladí nejedného človeka a charakterizuje…