Horehronská obec Pohorelá má vlastný slovník s vyše tisíckou výrazov
TASR
TASR

Horehronská obec Pohorelá má vlastný slovník s vyše tisíckou výrazov

Hoci sa veľa typických výrazov pre túto horehronskú obec so zánikom starých remesiel z bežne hovorenej slovnej zásoby postupne vytratilo, pohorelčina sa stále drží.

Na archívnej snímke muž z Pohorelej. — Foto: TASR - Jozef Ďurník

Pohorelá 21. júla (TASR) – Horehronská obec Pohorelá s viac ako 2200 obyvateľmi má svoj "pohoreľsko-slovenský slovník". Hoci zatiaľ nevyšiel v knižnej podobe, záujemcovia si v ňom môžu "prelistovať" na webovej stránke dediny. Obsahuje viac než tisíc miestnych výrazov a slovných spojení. Ako tvrdí referent Obecného úradu v Pohorelej Ján Pompura, ktorý slovník aktualizuje a dopĺňa, je rád, keď ho upozornia na zabudnuté skvosty miestnej slovnej zásoby. Najmä tie, ktoré sú odlišné od iných nárečí a dialektov.

Obleku Pohorelci nepovedia inak ako ancuk, keď ľutujú, tak banujú, chudák a biedny človek je pre nich bedan, blizňak dvojča. Ak niekto kupuje na dlh, tak borguje, keď sa niekto potuluje, tak čavarguje. Záclona je pre nich firhang, závdavok foršuš, hampuľa kotrba a hlúpa hlava, kakatka dedinské väzenie, pajtášom je šarvanec, pľundre zasa letné nohavice z plátna, riskaša varená ryža, šurc zástera a hantuch uterák. Keď Pohorelci vedia, tak znajú a ak zariaďujú, tak v ich jazyku zarendeľujú.

"Začalo to niekedy pred siedmimi rokmi. Vydávame obecné noviny Pohorelský hlásnik a posledná strana je venovaná histórii. Zverejňujeme tam výpisy záznamov z našej kroniky. Nebohý pán Vosko sa zaoberal pohorelčinou, začali sme to zverejňovať a postupne som to kompletizoval," konštatoval pre TASR Pompura.

Hoci sa veľa typických výrazov pre túto horehronskú obec so zánikom starých remesiel z bežne hovorenej slovnej zásoby postupne vytratilo, "pohorelčina" sa stále drží. Hovoria ňou medzi sebou najmä starší ľudia a bežná je i v rodinách. Podľa Pompuru dochádza aj k akejsi recesii, keďže ňou komunikujú i mladí na sociálnych sieťach. Tí však skôr či neskôr väčšinou odchádzajú za robotou do iných miest. V dedine tak žijú zväčša starší obyvatelia. Prichádzajú však chalupári, ktorí kupujú staršie neobývané domy.

"Veľa výrazov sa u nás prebralo z cudzích jazykov. My si tu rozumieme a ak hovoríme s niekým z iného regiónu automaticky prepíname na spisovnú slovenčinu," dodal s úsmevom Pompura.

SLEDUJTE POZITÍVNE SPRÁVY Z BANSKOBYSTRICKÉHO KRAJA NA FACEBOOKU!

Už ste čítali?

Uznávaný český neurológ: Deti do 3 rokov by sa vôbec nemali…

Mladí ľudia, ktorí trávia viac ako dve hodiny denne na Facebooku, nevedia…

Šéfka Profesie: Ľudia po 50-tke sa nedostanú ani na pohovor.…

Hosťom relácie KRIŽOVATKY s Mariánom Balázsom bola Ivana Molnárová,…

Strávili sme noc v iglu pre bezdomovcov: Jeho výrobcov sa pýtali,…

Hoci sú Vianoce za dverami a väčšina z nás sa teší,…

Zázraky sa dejú! Malému Natymu ste vyzbierali viac peňazí, ako…

Neopísateľná radosť. Ani samotní rodičia spočiatku neverili, že…

SÚRNE: Chlapček má 3 nádory na mieche. Potrebuje operáciu v…

Keď mal Nathanael sedem rokov, zistilo sa, že má v hlavičke nádor. Pomohli…

Pred očami Slovenska schudla 57 kíl: Jediné, čoho som sa za…

Relácia Extrémne premeny jej pomohla k tomu, aby zmenila svoj život. Lucia teraz…

Slovák spravil z chudobnej dievčiny Miss Ekvádoru. Michalove…

Cestovateľ, fotograf, dobrodruh a milovník španielčiny. Veľkou vášňou…

Viktor Vincze otvorene o ekológii a o tom, ako jeho priznanie…

Známy moderátor v rozhovore prezradil, prečo začal s príspevkami na Instagrame…