Expert na financie: Slováci môžu sporiť koľko chcú, ak im väčšinu zhltnú poplatky. Najlepšie urobia, ak sa budú riadiť týmto pravidlom
Lenka Miškolciová
Lenka Miškolciová

Expert na financie: Slováci môžu sporiť koľko chcú, ak im väčšinu zhltnú poplatky. Najlepšie urobia, ak sa budú riadiť týmto pravidlom

Vysoké poplatky na sporiacich produktoch sú často dôvodom, prečo ľudia odmietajú sporiť v bankách a inštitúciách a radšej si peniaze odkladajú doma. Niektorí si dokonca nedokážu mesačne usporiť viac ako 10 eur. Aj to však stačí, hovorí expert na financie, ktorý radí, ako si možno usporiť aj z malej výplaty.

Ilustračná snímka — Foto: Pexels

BRATISLAVA 10. septembra - Slováci zvykli byť národom sporovlivým. Väčšina si sporila až do polovice 90-tych rokov. Po roku 1997 však náhle došlo k výraznému poklesu sporenia. Situácia sa síce v posledných štyroch rokoch mierne zlepšila, no Slováci sú stále v sporení na chvoste Európskej únie. Naopak, v prípade zadlžovania sa patria na popredné priečky.

Slovensko na chvoste EÚ

Ako informuje TASR, miera úspor klesla na prelome milénia z 12 % na polovicu a napriek ekonomickému rastu, ktorý nasledoval, úspory stúpli v posledných rokoch len na niečo vyše 8 % disponibilného príjmu. V roku 2017 mali napríklad Česi mieru úspor na úrovni 9,5 % a Maďari dokonca na 12,1 %. Ako uviedla TASR, aktuálne sporia Slováci 8,2 % z príjmov, priemer EÚ je však vyšší a to 9,6 %.

Vysoké poplatky mnohých od sporenia odrádzajú

To potvrdzuje aj prieskum agentúry Go4insight. Podľa prieskumu až 42 % opýtaných uviedlo, že si nesporí vôbec. V kategórii mladých ľudí vo veku od 18 do 29 rokov toto číslo dokonca ešte stúpa a dosahuje až 47 %. Počet ľudí, ktorí si nesporia vôbec, rastie kontinuálne už od roku 2014. Medzi tými, ktorí si sporia, vyhráva jednoznačne sporenie v banke a za ním nasleduje stavebné sporenie. Prieskum však ukázal, že ľudia, ktorí si prestali sporiť, v ostatnom čase navyše deklarujú, že by sa k sporeniu radi opäť vrátili. To potvrdzuje aj 32-ročný Lukáš z Trnavy: „Sporím si, ale nie som so svojím produktom veľmi spokojný. Už roky odkladám peniaze do banky, no niekedy sa mi zdá, že ročne viac zaplatím ako nasporím. Vysoké poplatky ma odrádzajú od ďalšieho sporenia a aktuálne premýšľam aj nad tým, že by som peniaze z banky vybral a radšej si ich odkladal sám niekde na bezpečnom mieste. Tak k nim zároveň budem mať aj prístup kedykoľvek to potrebujem,“ povedal.

Podľa prieskumu až 42 % opýtaných Slovákov vôbec nesporí. Často ich odrádzajú vysoké poplatky, ale napríklad aj to, že jednoducho nemajú z čoho sporiť.
Podľa prieskumu až 42 % opýtaných Slovákov vôbec nesporí. Často ich odrádzajú vysoké poplatky, ale napríklad aj to, že jednoducho nemajú z čoho sporiť. Foto: Pexels

Nedokážem si predstaviť, že si odložím viac ako 10 eur

Rovnaký problém pritom trápi aj iných. Rôzne poplatky, ktoré ľudia neočakávajú, sporenie často ochudobňujú a pre ľudí tak nie je atraktívne odkladať si v banke a mnohí stále volia pomerne nebezpečnú a aj nevýhodnú formu sporenia si - peniaze ukladajú doma. Potom sa však často stáva aj to, že na svoje úspory siahnu, aj keď by možno nemuseli a namiesto toho, aby si prepočítali výdavky, či sa pokúsili na istý čas uskromniť, vyriešia to peniazmi, ktoré si roky odkladali. Zlaté pravidlo sporenia však pritom je, najprv si z výplaty odložiť, potom zaplatiť všetky nevyhnutné účty a nasledujúci mesiac žiť z toho, čo nám na účte či v peňaženke zostane. „Len ťažko si viem predstaviť, že by som si z môjho platu a rodičovského príspevku vedela mesačne odložiť viac ako 10 alebo 20 eur. A to sa mi ani veľmi neopláca. Možno sa mi to podarí, až keď mi v práci zvýšia plat,priznáva 28-ročná slobodná mama dvoch detí z Piešťan.

Sporiť sa dá aj s peňazí, ktoré budete mať v budúcnosti

Práve na budúcom zvýšení platu stojí aj sporiaca metóda s názvom „save more tomorrow“ od dvojice Shlomo Bernatzi a Richard H. Thaler. Princíp sporenia „save more tomorrow“ (v slovenčine ušetri zajtra viac) bol pôvodne vytvorený na zlepšenie možností dôchodkového sporenia v Spojených štátoch amerických. Túto metódu však môžete aplikovať na seba a svoje sporenie jednoducho aj vy. Stačí, ak si teraz, kedy si nesporíte, alebo len minimálne, stanovíte záväzok, že keď vám zvýšia plat, budete si odkladať viac. Na úvod vám naozaj stačí odkladať si mesačne 10 eur. Keď však raz budete zarábať o niečo viac, alebo vám v práci zvýšia plat, automaticky si z tohto zvýšenia budete pravidelne odkladať či už polovicu alebo aspoň ďalších 10 eur. Nebudete tak mať menej peňazí, akurát budete mať menšie zvýšenie platu. Vaše nasporené úspory však pritom budú rásť.

Princíp save more tomorrow vytvorili držitelia Nobelovej ceny Shlomo Bernatzi a Richard H. Thaler.
Princíp save more tomorrow vytvorili držitelia Nobelovej ceny Shlomo Bernatzi a Richard H. Thaler. Foto: Pexels

Princíp save more tomorrow využíva behaviorálnu ekonomiku, vďaka čomu minimalizuje negatívne pocity z toho, že máte menej peňazí, pretože si viac sporíte. A práve vďaka tomu dokážete takýmto spôsobom sporiť aj celý život, ak sa tak naozaj rozhodnete.

Nielen o princípe save more tomorrow, ale aj o tom, ako začať sporiť, ak ste to nikdy nerobili, či o tom, prečo si Slováci v niektorých prípadoch usporiť nevedia, pre Dobré noviny porozprával expert na financie Peter Štadler, CEO projektu Finančná zrada.

Náš respondent sa nám zdôveril, že si sporí v banke a rád by si sporil aj naďalej, no pre vysoké poplatky sa mu to neopláca a uvažuje nad tým, že peniaze z banky vytiahne a bude si odkladať sám doma na nejaké bezpečné miesto. Čo by ste mu poradili? Je to dobrá stratégia?

Tento fakt sa nemusí len zdať, ale môže byť naozaj pravdivý, nakoľko si banky účtujú nemalé poplatky za správu bežného účtu, ktoré vôbec nemusia pokryť zhodnotenie, ktoré je minimálne a v niektorých prípadoch nulové. Odkladať si peniaze doma na bezpečné miesto ale nie je našťastnejšie riešenie. Nielen z pohľadu bezpečia, ale aj rizika príliš ľahkej dostupnosti môcť peniaze kedykolvek použiť. Odporúčal by som skôr založiť účet v banke bez poplatkov, nakoľko už sú tieto možnosti dostupné aj na slovenskom trhu. Ponúkajú ich rôzne online banky, ktoré majú dokonca možnosť aj bezplatného výberu z bankomatu v určitom obmedzenom počte.

Čo by ste poradili človeku, ktorý si nikdy nesporil a možno si myslí, že ani nemá z čoho peniaze odkladať? Aký je najlepší spôsob začať?

Najlepšie je, keď si to vyskúša sám, povedzme na jednoduchom sporiacom účte v banke, na dobu aspoň 6 mesiacov. Následne zistí, koľko si bol schopný priemerne mesačne odložiť. Keď nemal skúsenosť so sporením, odporúčal by som mu dohodnúť stretnutie so 4-5 kvalitnými spoločnosťami, ideálne cez referencie vo svojom okolí a následne si ich potvrdiť aj na internete cez relevatné oficiálne zdroje. Jeden z hlavných dôvodov, prečo sme v našej spoločnosti vytvorili portál finačnej zrady, je práve poskytnúť možnosť sa odborne poradiť. Rovnako sme vytvorili produkt Save for tomorrow, ktorý je vhodný práve pre začínajúceho investora, ktorý si chce peniaze dlhodobo odkladať. Tento produkt je odvodený od programu Save more tommorow, za ktorým je nositeľ nobelovej ceny pre ekonómiu Richard Thaller a jeho kolega Sholmo Bernatzi. Hlavná idea spočíva práve v sebauvedomení si toho, že ľudia si musia sami zabezpečiť svoje úspory na dôchodok a iné cieľe, ktoré sú náročné na sebadisciplínu nemíňať zbytočne veľa. Je to o sile zvyku a následne postupnom zvyšovaní sporiacej zložky, aby sa tak ľudia zabezpečili pred znehodnotením svojich úspor v čase a rovnako stúpajúcim vekom dožitia v dôsledku kvalitnej zdravotnej starostlivosti. 

Princíp odkladania si 10 % na začiatku mesiaca je veľmi všeobecný. Dá sa však na tom stavať.
Princíp odkladania si 10 % na začiatku mesiaca je veľmi všeobecný. Dá sa však na tom stavať. Foto: Pexels

Vysvetlili sme už princíp save more tomorrow. Myslíte si, že je to vhodný spôsob, ako si začať sporiť? Nie je jednoduchšie pravidlo 10% (pravidelné percento, ktoré človek vždy z výplaty odloží na začiatku mesiaca)?

Pravidlo 10% je v skutočnosti veľmi všeobecné a treba ísť rozhodne viac do detailov. Každopádne už len to, že sa niekto rozhodne odkladať 10% na začiatku mesiaca, je veľmi pozitívne a dá sa na tom stavať. 

Čo by ste odporúčali človeku, ktorý si je schopný odkladať možno len tých 10 či 20 eur mesačne?

Nech to určite robí, stabilne a pravidelne. Pokiaľ si je schopný nasporiť čiastku, ktorá mu následne umožňuje kvalitný sporiaci účet otvoriť, nech tak následne urobí. Napr. v produkte Save for tommorow je to možné od 50 eur mesačne. Čiže to nie je niečo, čo sa nedá dosiahnuť. 

Väčšina Slovákov, ktorí si sporia, si sporí na bývanie. Málokto však najmä v mladšom veku myslí na dôchodok. Kedy je podľa vás ideálne začať s nejakým dôchodkovým sporením?

Je potrebné isť opäť do detailov a kvalitného finančného plánu, do ktorého vstupuje vela premenných. Keby som mal všeobecne odpovedať a poradiť, tak vo veku 20 až 30 rokov, kedy si väčšina slovákov rieši svoju situáciu s bývanim a zakladajú rodiny, tak by som dal väčší dôraz práve na to a až potom na dôchodok. Všetko priamo úmerne závisí od finačných možnosti, príjmu a cashflowu daného človeka. Môže sa pokojne stať, že dvaja mladí ľudia, riešia bývanie spoločne, zarábajú dokopy 2000 a 2500 eur a majú stále možnosť začať odkladať 7-10% zo svojich príjmov na dôchodok, prípadne dlhodobu finančnú rezervu.

Finančná zrada radí zadarmo a naučí vás nenaletieť

Projekt Finančná zrada na Slovensko priniesol Peter Štadler. Prostredníctvom neho experti na financie radia ľuďom, ako sa zorientovať na finančnom trhu a vôbec, ako správne hospodáriť s ich financiami. Poradenstvo je zadarmo.

Projekt vznikol na základe osobných skúseností Petra Štadlera, ktorý ako odborník na financie vidí veľkú medzeru vo vzdelávaní Slovákov pokiaľ ide o financie. Chýbajúca finančná gramotnosť Slovákov často ochudobňuje a nie raz sa aj nechajú rôznymi spoločnosťami prehovoriť na produkty, ktoré sú pre nich ale v konečnom dôsledku nevýhodné. Ak nechcete pristúpiť na dohodu, ktorej nerozumiete, bojíte sa, že to, čo vám banka či akákoľvek inštitúcia ponúka, pre vás nebude výhodné, prípadne si len chcete dať bezplatne poradiť, pokiaľ ide o vaše financie, navštívte online poradňu Finančnej zrady, kde vám na vaše otázky zadarmo odpovedia experti bez toho, že by vásv nútili do akýchkoľvek produktov a záväzkov.

Už ste čítali?

Rómsky lekár z Košíc: Na ZŠ mi imponovalo, keď odo mňa odpisovali…

Nikolas Rybár je mladý doktor s veľkou chuťou do života. Na pacientov nechce…

Slovenka svojimi šperkami očarila Meghan Markle. Jej tvorba…

Jej šperky inšpirované Slovenskom sa tešia veľkej obľube aj v…

Ženy bojujúce s rakovinou: Prísť o prsia či vlasy nie je hanba.…

Brošne s motívom kozy vznikli z osobnej skúsenosti troch kamarátok.…

Pani Eva skrášľuje sama vo voľnom čase okolie svojej bytovky.…

Pestré farby, kamienky či kvietky. Takáto krása sa pred bytovkami nevidí…

Peter Nagy: Snažiť sa zapáčiť tínedžerom by bolo trápne. Robím…

Skladba Profesori Indigo mala v skutočnosti už sedem rokov, keď sa z nej zo dňa na deň stal…

Radana má sklerózu multiplex. Keď jej ju diagnostikovali, nevedela…

Ľudia neraz o tomto ochorení nechcú rozprávať. 

Logopedička: Mamička vie správnu reč dieťaťa ovplyvniť už tesne…

Detí, ktoré majú problémy s rečou či artikuláciou, je v…

Uznávaný český pedagóg: Mama je doma kráľovná, nie slúžka. Zariadiť…

Vysokoškolský pedagóg, spíker a lektor Marek Herman pre Dobré…