Archeologická sezóna Slovákov v Tell el-Retábí odkryla viaceré objavy
TASR
TASR

Archeologická sezóna Slovákov v Tell el-Retábí odkryla viaceré objavy

TASR o tom informovala hovorkyňa SAV Monika Hucáková.

Ilustračné fo to — Foto: TASR

Bratislava 16. októbra (TASR) - Slovenská časť poľsko-slovenskej archeologickej misie sa koncom septembra vrátila z výskumu v Egypte. V lokalite Tell el-Retábí urobili slovenskí egyptológovia z Ústavu orientalistiky Slovenskej akadémie vied (SAV) viacero nových objavov.

Vedci odkryli zásobovaciu cestu staviteľov pevnosti faraóna Ramesseho III., ktorý vládol zhruba v rokoch 1186/7 – 1155/6 pred Kristom, a časť hradby. „Preskúmali ďalší úsek priekopy patriacej k pevnosti z 13. storočia pred Kristom (19. dynastia). Objavili tiež stavby, silá a pece z 18. dynastie (16. – 14. storočie pred Kristom), pod ktorými sa zachovali budovy a hroby z Druhého prechodného obdobia (17. – 16. storočie pred Kristom)," uviedla Hucáková.

„Významným nálezom, ktorý posunul dejiny osídlenia lokality hlbšie do minulosti, bola kruhovitá stavba z nepálených tehiel blatovej malty. V jej výplni sa nachádzali črepy z konca Strednej ríše (približne z 18. storočia pred Kristom). Tie spolu s ďalšími objavmi nasvedčujú tomu, že osídlenie tellu trvalo minimálne 1700 rokov," povedal Jozef Hudec z Ústavu orientalistiky SAV.

Odborníci predpokladajú, že táto kruhovitá stavba s priemerom štyri staroegyptské lakte, čo je približne dva metre, mohla slúžiť ako studňa. Bola zahĺbená v štrkopieskových nánosoch. Geológovia a pedológovia predpokladajú, že na severe od osídlenia bolo jazero alebo mokraď. Odtiaľ by mohla voda presakovať do studne.

„Na Tell el-Retábí objavil pred niekoľkými rokmi studňu aj egyptský archeológ Mustafa Nureldín. Tá však bola o viac ako 1000 rokov mladšia ako objav slovenských egyptológov. Miesta napájania, studne a cisterny sú zmieňované v staroegyptských písomných aj obrazových dokladoch," uviedol Hudec.

Podľa výsledkov zo sezóny sa tiež zdá, že okolo 3700 rokov stará studňa či hydrologické podmienky vymedzovali aj severozápadné rozšírenie pohrebiska z Druhého prechodného obdobia. Zo siedmich odkrytých hrobov patrila väčšina deťom.

Už ste čítali?

Rómsky lekár z Košíc: Na ZŠ mi imponovalo, keď odo mňa odpisovali…

Nikolas Rybár je mladý doktor s veľkou chuťou do života. Na pacientov nechce…

Slovenka svojimi šperkami očarila Meghan Markle. Jej tvorba…

Jej šperky inšpirované Slovenskom sa tešia veľkej obľube aj v…

Ženy bojujúce s rakovinou: Prísť o prsia či vlasy nie je hanba.…

Brošne s motívom kozy vznikli z osobnej skúsenosti troch kamarátok.…

Pani Eva skrášľuje sama vo voľnom čase okolie svojej bytovky.…

Pestré farby, kamienky či kvietky. Takáto krása sa pred bytovkami nevidí…

Peter Nagy: Snažiť sa zapáčiť tínedžerom by bolo trápne. Robím…

Skladba Profesori Indigo mala v skutočnosti už sedem rokov, keď sa z nej zo dňa na deň stal…

Radana má sklerózu multiplex. Keď jej ju diagnostikovali, nevedela…

Ľudia neraz o tomto ochorení nechcú rozprávať. 

Logopedička: Mamička vie správnu reč dieťaťa ovplyvniť už tesne…

Detí, ktoré majú problémy s rečou či artikuláciou, je v…

Uznávaný český pedagóg: Mama je doma kráľovná, nie slúžka. Zariadiť…

Vysokoškolský pedagóg, spíker a lektor Marek Herman pre Dobré…