Analytik: Našu ekonomiku treba transformovať, prácu by ľuďom zachránil aj 4-dňový pracovný týždeň
Marián Balázs
Marián Balázs

Analytik: Našu ekonomiku treba transformovať, prácu by ľuďom zachránil aj 4-dňový pracovný týždeň

K akej podobe ekonomiky sa Slovensko chce vrátiť po pandémii nového koronavírusu? Bude potrebná celá jej transformácia?

BRATISLAVA 3. júna – Naštartovanie ekonomiky je dnes jednou z kľúčových úloh slovenskej vlády. Otázkou zostáva, k akej podobe sa chceme, respektíve môžeme vrátiť. V relácii KRIŽOVATKY s Mariánom Balázsom analytik Juraj Mesík rozprával o tom, čo Slovensko čaká a čo bude potrebné.

Podľa analytika nestačí hovoriť iba o reštarte – spomína najmä transformáciu ekonomiky. Tvrdí to na základe dvoch vecí. „Prvá je, že návrat do toho stavu, v ktorom sme boli povedzme vo februári, je objektívne nemožný,“ vysvetľuje.

Zmena správania ľudí

Pandémia je vraj príležitosťou uskutočniť v zrýchlenom tempe dôležité kroky: „Tie je nevyhnutné urobiť v záujme toho, aby globálna ekonomika bola zlučiteľná s ďalším fungovaním spoločnosti, aby neviedla k zničeniu spoločnosti a predpokladov rozumného života na Zemi.“

Podľa Juraja Mesíka pandémia zmenila správanie ľudí nielen na Slovensku, ale aj na celom svete. V Spojených štátoch je 41 miliónov nezamestnaných, pričom počet rastie každým týždňom. „V najväčšej ekonomike sveta dôjde k výraznému poklesu v dopyte po všetkom možnom,“ upresňuje.

Pokles dopytu po luxuse zasiahne aj Slovensko

Celkový pokles dopytu po luxusných tovaroch, medzi ktoré patria aj autá, zasiahne aj Slovensko, ktoré sa spolieha práve na automobilový priemysel. „To sú prvé veci, na ktorých ľudia, keď prídu o prácu, alebo si zrazu uvedomia, že ekonomická situácia je neurčitá, začnú šetriť,“ tvrdí.

Pokles dopytu po autách má byť vraj dlhodobý. „Výsledok je ten, že ak Slovensko vyrobilo minulý rok plus-mínus milión áut, bolo by schopné vyrobiť ďalší a ďalší milión... Ale ak ich predáme iba 500-tisíc? Tak sme nahratí,“ upozorňuje odborník. Automobilky sa s novou situáciou budú musieť ekonomicky vyrovnávať, pričom zachraňovať ich možno bude štát.

Ako pripomína, problém majú aj ďalšie odvetvia, ktoré sú často previazané – módny priemysel, ale aj turistický ruch, a to všetko ide dole vodou veľmi rýchlo. „My si ho (pokles dopytu, pozn. redakcie) na Slovensku ešte stále neuvedomujeme v tej miere, v akej nás to zasiahne, pretože slovenská ekonomika je závislá od exportu. Jedna z najzávislejších ekonomík na exporte," hovorí.

Kedy to pocítime?

Slovensko to začne cítiť vtedy, keď v našich (predovšetkým európskych) trhoch klesne dopyt po produktoch, ktoré sa vyrábajú u nás, tvrdí. Napríklad Nemecko je podľa Juraja Mesíka naviazané na trhy v Číne či USA, kam exportuje, a pokiaľ pokles záujmu nepocítia v Nemecku, tak sa tak nestane ani na Slovensku. My sme zatiaľ ešte len na začiatku, ešte sme to nepocítili. Pocítime to až niekedy v druhej polovici roka," prognózuje.

Analytik tvrdí, že my sa zatiaľ zaoberáme iba malými problémami typu otvorenie telocviční či počet ľudí za jedným stolom v reštaurácii: To sú, ľudovo povedané, prkotinky oproti tomu, aký obrovský tlak na slovenskú ekonomiku bude vyvíjať dianie na našich exportných trhoch."

Tí rozumnejší budú opatrní

To, že sa o tom nerozpráva, je vraj problém, a svedčí to o dvoch veciach. „Prvá vec je, že politici reagujú na tlak svojich voličov a občanov. Ten prichádza od tých, ktorí to už teraz pociťujú, a to sú tí drobní podnikatelia, ktorým boli zavreté reštaurácie, telocvične, divadlá, a rôzne prevádzky," vysvetľuje.

Na politikov preto tlačia, aby ich znovu otvorili, a predpokladajú, že ľudia sa vrátia - Juraj Mesík si však myslí, že to neurobia všetci. „Mnohí sa nevrátia. Budem sa čudovať každému, kto toto leto nastúpi do lietadla a vydá sa do Španielska, Talianska, alebo Egypta dovolenkovať," upozorňuje a dodáva: „Tí rozumnejší budú opatrní, lebo ten vírus je nebezpečný. Len my sme to nezažili, tu sa masovo nezomieralo, takže mnohí majú pocit, že nič sa nedialo. Od toho najhoršieho sme boli uchránení."

Druhou vecou je, že naše politické elity vraj nepozerajú príliš do budúcnosti. „Oni žijú tu a teraz, nanajvýš dožiť do ďalšieho rozpočtu a uspieť vo voľbách. To, čo bude o niekoľko rokov, to ich netrápi," kritizuje odborník.

Budúcnosť ekonomiky

A akým smerom by sa mala vybrať naša ekonomika? Ako tvrdí Juraj Mesík, automobilový priemysel sa ocital v kríze už pred pandémiou v dôsledku technologických trendov, keďže končí éra spaľovacieho motora a začína éra elektrického, čo sa automobilky dlho usilovali oddialiť.

„Keby Elon Musk nevstúpil do hry s Teslou, tak by ešte stále rozprávali o tom, že na elektrickú mobilitu nie sme pripravení," myslí si. K tomu pridať globálny tlak klimatickej krízy, čo znamená obrovský prepad dopytu po automobiloch.

Pomôcť by mohlo aj šrotovné v prípade, že by príspevok bol na kúpu auta s elektrickým motorom. „Pandémia nám dala šanca urobiť rýchlu transformáciu, zmeniť mnoho vecí, ktoré smerovali zlým smerom, na niečo, čo nám dáva lepšie šance do budúcnosti - a v tomto kontexte je to elektrická mobilita," hovorí analytik.

Podobné transformácie je možné urobiť aj v iných odvetviach: „Napríklad jedna z vecí, ktoré sa udeje v priemyselnej výrobe, je akcelerácia robotizácie." Robotizovaný je najmä automobilový priemysel, ale napríklad poľnohospodárstvo až tak nie.

Pomohlo by radikálne skrátenie pracovného času?

Klesať bude dopyt po rôznych luxusných výrobkoch, čo znamená, že ľudia budú prichádzať o prácu. A ako sa s tým môže spoločnosť vyrovnať? „Jedna z možností je radikálne skrátenie pracovného času. My sme sa ešte narodili do sveta, keď bola voľná iba nedeľa. Pre nás je samozrejmosťou, že v pracovnom týždni sú dva voľné dni. Ale za celý náš život nedošlo k ďalšiemu skráteniu pracovného týždňa, hoci technologický vývoj, robotizácia, všetko toto hovorí, že to sa mohlo stať už pred 20-30 rokmi," tvrdí.

Juraj Mesík tvrdí, že raz bude samozrejmosťou štvordňový, alebo dokonca trojdňový pracovný týždeň. Dodáva, že to nie je jednoduchá otázka, to však nebola ani pred päťdesiatimi rokmi.

„Ja si myslím, že je v našej populácii dosť ľudí, ktorí by uvítali skrátenie pracovného týždňa na štvordňový i za cenu, že by zarobili povedzme o 10% menej,“ zamýšľa sa a dodáva: „Pretože časť ľudí si uvedomuje, že to najvzácnejšie, čo máme, je ten čas na život, ktorý máme, a ten si za žiadne peniaze nekúpime."

Ide aj o transformáciu spoločnosti

Ide nielen o transformáciu ekonomiky, ale aj spoločnosti, tvrdí analytik. „V zdravotníctve je pandémia obrovskou príležitosťou na urobenie posunu, o ktorom sa tu dlho tak šepká, šušká – posunutie ťažiska zdravotného systému od liečenia chorých ľudí k ochrane ľudského zdravia, k prevencii a podpore zdravia,“ ozrejmuje.

Ako hovorí, dnes máme ten extra motív, že vieme z rôznych epidemiologických štúdií z celého sveta detaily, ktorí obyvatelia sú voči epidémii odolnejší a ktorí zraniteľnejší: „Vieme, že ľudia, ktorí majú rôzne iné choroby, ktoré by nemuseli mať, ak by sa robila dobrá preventívna práca - hypertenziu, diabetes a podobne - tak majú zvýšené riziko ťažkého priebehu a úmrtia (v dôsledku COVID-19, pozn. red.)."

Posilnenie imunity spoločnosti

Naopak, ľudia s napríklad vysokou hladinou vitamínu D v krvi, majú výrazné vyššiu odolnosť voči nákaze. „Poučenie by mohlo byť to, že začnime systematicky monitorovať hladinu vitamínu D u každého pacienta. Pri každej návšteve u doktora sa skontroluje, koľko máte vitamínu D. Robme opatrenia smerujúce k tomu, aby naša populácia ako celok mala dostatočné množstvo vitamínu D v krvi - to sa dá dosiahnuť fortifikáciou niektorých potravín vitamínom D, olejov napríklad," navrhuje Juraj Mesík.

Takýmto spôsobom sa podľa neho dajú robiť veľkoplošné intervencie do zdravotného stavu, ktoré smerujú k prevencii chorôb - vitamín D totiž chráni aj pred chrípkovými vírusmi a vo všeobecnosti posilňuje imunitu. „Keby sme to teraz dokázali začať robiť systematicky, tak dosiahneme to, že budeme mať ako výsledok pandémie v budúcnosti zdravšie obyvateľstvo, a budeme mať tým pádom nižšie náklady na zdravotnú staroslivosť," myslí si.

Viac si môžete pozrieť v priloženom videorozhovore.

Už ste čítali?

Rasťo navštívil Severnú Kóreu: Hoci je to najkrutejší režim,…

Ľudia majú svojich diktátorov za bohov, ženy si môžu vybrať z 18 účesov,…

Lucie pečie hotové majstrovské diela: Na začiatku som bojovala,…

Je mladá, krásna a úspešná. Na konte má viacero…

Jej mladšia dcéra vyhrala MasterChef, staršia má detskú mozgovú…

Zdravotný stav Paulínky denne núti jej rodičov riešiť inkontinenciu,…

Vnuk Slováka z ikonickej fotky: Že je dedo slávny, sme zistili,…

Starý otec, Gusti Popovič prebýva v rodine maliara Ivana Popoviča naďalej. Napriek…

Kaštieľ Betliar odhalil ďalšie dobre ukryté tajomstvo: Reštaurátori…

Moderné technológie reštaurátorom umožňujú objavovať nové…

Bývalý skinhead z Prešova si vzal Rómku: Dnes sa bojím o naše…

Prešovčan Gabi bol zarytým skinheadom. Keď sa odsťahoval od partie do Anglicka,…

Slovenka najprv v USA upratovala domy, teraz hviezdi pred kamerami:…

Sny si plní v samotnej mekke filmu. Aj keď stále bojuje, robí naplno…

Marek 13 rokov tvorí pár s Rómkou: Keď to zistili kamaráti,…

Odhovárali ich. Vraj ju chce ten „gadžo“ len využiť, a potom ju odkopne.…