Jednu z posledných stepí Európy majú na Ukrajine zachrániť ohrozené divoké oslíky
Michaela Mäsiarová
Michaela Mäsiarová

Jednu z posledných stepí Európy majú na Ukrajine zachrániť ohrozené divoké oslíky

Stádo oslov vypustených do Tarutinskej stepi priláka motýle, svište, ale aj šakaly či supy. 

Divoký osol prezývaný aj kulan patrí medzi ohrozené živočíchy. — Foto: Wikimedia CC/Michael Oppermann

UKRAJINA 22. júna - Tarutinská step leží v oblasti dunajskej delty, asi 150 kilometrov od Odesy. Ide o jednu z posledných skutočných stepí v Európe. Kedysi tu bežne žili kopytníci, ktorí pasením sa v tejto oblasti zabezpečovali stepný charakter krajiny. Po druhej svetovej vojne vznikol v tejto oblasti vojenský výcvikový tábor a pôda tak prestala slúžiť na poľnohosporárske účely. Paradoxom však je, že práve využívanie prírody vojakmi viedlo k vytvoreniu podmienok, zodpovedajúcim prirodzenému stepnému ekosystému. Potom, čo v roku 2005 toto miesto definitívne opustili, sa však tento vzácny charakter krajiny začal pomaly vytrácať. Aby sa teda podarilo jednu z najväčších európskych stepí zachrániť, vráti sa sem jeden z pôvodných druhov, ktorý ju obýval. Divoký osol.

Divoký osol patrí medzi ohrozené druhy

Hovorí sa mu tiež „kulan“ a patrí medzi ohrozené druhy. Na svete ich žije už len okolo dvoch tisícok. Do Tarutinskej stepy, respektíve do priestoru s rozlohou do 8000 ha, bolo v máji tohto roka vpustených 12 oslíc a 8 oslov. Ako uvádza portál českého rádia Wave, najneskôr do začiatku budúceho roka by toto stádo malo byť vypustené do voľnej prírody. Pokiaľ by išlo všetko podľa plánu, do roku 2035, by sme v tejto oblasti mohli stretnúť 250 až 300 voľne sa pasúcich oslíkov.

Ohrozené divoké oslíky by mohli výrazne pomôcť stepnej krajine.
Ohrozené divoké oslíky by mohli výrazne pomôcť stepnej krajine. Foto: Wikimedia CC

Ako to funguje?

Ďalší postup systému je vcelku jednoduchý. Divoké osly sa tu budú pásť, a tým by sa do krajiny časom mali začať vracať ohrozené druhy rastlín, ktorým v raste momentálne bránia husté porasty trávy a krovín. Chránené rastlinky potom privábia hmyz a motýle. Intenzívne pasenie robí túto oblasť obývateľnejšiu aj pre sysle a svište a predpokladá sa, že osly zrejme prilákajú aj svojich prirodzených predátorov, ktorými sú vlky a šakaly. Na pozostatkoch si potom pochutia zas líšky a supy. Vypustenie divokých oslov do voľnej prírody by teda malo priniesť už čoskoro rozkvet celej oblasti. 

Už ste čítali?

Rasťo navštívil Severnú Kóreu: Hoci je to najkrutejší režim,…

Ľudia majú svojich diktátorov za bohov, ženy si môžu vybrať z 18 účesov,…

Lucie pečie hotové majstrovské diela: Na začiatku som bojovala,…

Je mladá, krásna a úspešná. Na konte má viacero…

Jej mladšia dcéra vyhrala MasterChef, staršia má detskú mozgovú…

Zdravotný stav Paulínky denne núti jej rodičov riešiť inkontinenciu,…

Vnuk Slováka z ikonickej fotky: Že je dedo slávny, sme zistili,…

Starý otec, Gusti Popovič prebýva v rodine maliara Ivana Popoviča naďalej. Napriek…

Kaštieľ Betliar odhalil ďalšie dobre ukryté tajomstvo: Reštaurátori…

Moderné technológie reštaurátorom umožňujú objavovať nové…

Bývalý skinhead z Prešova si vzal Rómku: Dnes sa bojím o naše…

Prešovčan Gabi bol zarytým skinheadom. Keď sa odsťahoval od partie do Anglicka,…

Slovenka najprv v USA upratovala domy, teraz hviezdi pred kamerami:…

Sny si plní v samotnej mekke filmu. Aj keď stále bojuje, robí naplno…

Marek 13 rokov tvorí pár s Rómkou: Keď to zistili kamaráti,…

Odhovárali ich. Vraj ju chce ten „gadžo“ len využiť, a potom ju odkopne.…