Človek ako otvorená kniha. V tejto knižnici si namiesto kníh môžete „požičať“ človeka
Živá knižnica umožňuje stretnúť sa so zaujímavým človekom a spoznať jeho životný príbeh. A funguje to aj u nás.
KODAŇ 7. júla - V uliciach denne míňame desiatky neznámych ľudí. Každý z nich v sebe skrýva unikátny príbeh. Nestáva sa však často, že si príbeh neznámeho môžeme vypočuť a nahliadnuť do neho ako do otvorenej knihy. O to vzácnejší je koncept medzinárodnej organizácie Human Library (Živá knižnica), ktorý je dnes rozšírený po celom svete. Môžete si teda namiesto knihy „požičať“ človeka, posadiť sa a počúvať jeho príbeh. Jedinečné je to, že sa ho môžete pýtať otázky, čo vám papierová kniha neumožňuje.
Búranie predsudkov
Koncepcia živej knižnice alebo „Menneskebiblioteket“, ako znie pôvodný názov, vznikla v Dánsku, kde nezisková organizácia „Stop násiliu“ zorganizovala svoju prvú živú knižnicu počas najväčšieho dánskeho hudobného festivalu Roskilde. Za myšlienkou stál Ronni Abergel, jeho brat Dany a ďalší kolegovia. Nezostalo to bez povšimnutia a dnes sú živé knižnice súčasťou mnohých verejných podujatí a významných festivalov po celej Európe.
Živá knižnica teda predstavuje priestor, kde sa ľudia môžu otvorene zhovárať o rôznych tabu a dokáže búrať predsudky. Priestor, kde stretnete budúceho kňaza, človeka s bipolárnou poruchou či anorexiou, homosexuála, Róma či deti s hendikapom alebo z detských domovov. Možností je nespočetne veľa. „Tieto „tituly“ oslavujú rozmanitosť a podporujú rovnosť tým, že úmyselne uznávajú rozdiely, životný štýl, etnicitu, vieru, zdravotné postihnutie, schopnosti a vlastnosti, ktoré môžu byť stigmatizované v nádeji, že to môže u čitateľov vyvolať domnienku alebo dokonca predsudky,“ vysvetľuje britská pobočka organizácie.
Živé knižnice aj u nás
V súčasnosti pôsobí organizácia na šiestich kontinentoch, vo viac ako 80 krajinách. Prvá stála ľudská knižnica bola založená v Lismore v Austrálii v roku 2006. Výnimkou nie je ani Slovensko. Jednu z prvých živých knižníc organizoval Slovenský inštitút mládeže, IUVENTA, už pred viac ako 10 rokmi, dnes sa konajú aj v spolupráci s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu. Živá knižnica je u nás braná ako špecifický typ diskusie alebo besedy. „Živou knihou je osoba, ktorá sa často stretáva s diskrimináciou, sú to tí iní v spoločnosti, majú iné vierovyznanie, inú sexuálnu orientáciu, majú za sebou niečo, čo iní ľudia nikdy nezažili a možno ani nikdy nezažijú,“ vysvetľujú v inštitúte.
V normálnej knižnici sú ľudia zvyknutí na knižničný poriadok, isté, aj keď trocha úsmevné, pravidlá však môžu platiť aj v prípade živej knižnice: „Zapožičanú knihu nepoškodzuj. Neprekračuj výpožičnú dobu. Vzhľad knihy neznehodnocuje jej obsah. Nevpisuje do knihy svoje vlastne myšlienky. Listuj v knihe citlivo. Nevytrhávaj z knihy listy. Umožni ostatným čitateľom v pokoji čítať. Kniha prijíma ako záložku euro bankovku. Vypožičanú knihu vráť. Nepodkladaj knihou rozkývaný nábytok.“
Príbehy živej knižnice dnes môžete „čítať“ aj online vďaka neziskovej organizácia Eduma. Organizácií, ktoré sa takýmto spôsobom snažia vzdelávať ľudí, je však na Slovensku niekoľko.
