Nadšenci v Rožňave ako prví na Slovensku prerobili schátraný kláštor na centrum pre všetkých, ktorí majú chuť niečo robiť
Ľubomíra Somodiová
Ľubomíra Somodiová

Nadšenci v Rožňave ako prví na Slovensku prerobili schátraný kláštor na centrum pre všetkých, ktorí majú chuť niečo robiť

Priestor pre všetkých, ktorí majú chuť niečo robiť. Aj tak by sa dalo popísať Kultúrno-kreatívne centrum Kláštor v Rožňave, ktoré sa nachádza v bývalom Františkánskom kláštore na námestí v Rožňave. Je dôkazom toho, že aj keď nie sú peniaze od tamojšej samosprávy na nezávislú kultúru, nemusí to znamenať, že sa v centre Gemera nič nedeje, pokiaľ sa nájdu tí správni nadšenci.

Kláštor sa pomaly otvára verejnosti. — Foto: Facebook/Kultúrno-kreatívne centrum Kláštor

ROŽŇAVA 16. júla - Dominanta rožňavského námestia, františkánsky kláštor z 18. storočia, pôsobí zvonka mierne ošarpaným dojmom. Takmer štvrťstoročie chátral. Posledné 4 roky sa však píše jeho nová história, a to vďaka nadšencom, ktorí v jeho priestoroch začali budovať kultúrno-kreatívne centrum. Kláštor opäť ožíva a dostáva novú tvár. Jeho renovovaný interiér nadchýňa každého, kto prekročí jeho prah.

V apríli 1950 zasiahli proti kláštorom a reholiam komunisti, a tak bola zničená pôvodná podoba života rožňavského kláštora pri Kostole sv. Anny.
V apríli 1950 zasiahli proti kláštorom a reholiam komunisti, a tak bola zničená pôvodná podoba života rožňavského kláštora pri Kostole sv. Anny. Foto: TASR/ Maroš Černý

Najprv vládla skepsa a zvedavosť

Keď nadšenci z občianskeho združenia Otvor Dvor povedali, že chcú renovovať priestory kláštora, mnohí ľudia z okolia boli skeptickí, no zároveň zvedaví. Rožňavčania boli totiž prví na Slovensku s ambíciou pretvoriť kláštor na kultúrne centrum.

Postupne sa k nim pridalo mnoho ďalších dobrovoľníkov a združeniu sa podarilo kláštor prenajať pod podmienkou, že od podpisu zmluvy do piatich rokov sprístupnia pre verejnosť polovicu budovy. Podarilo sa im to.

Budúci týždeň v jeho priestoroch otvoria kaviareň Rajský dvor a časť budovy je už pripravená na co-workingové účely. Okrem toho, že sa pod jeho strechou budú realizovať mnohí umelci či ľudia z oblasti vzdelávania, centrum je aj miesto, kde chcú rozbehnúť sociálne podnikanie. 

Rado Kovács, člen združenia, v rozhovore pre Dobré noviny priblížil, ako vznikol nápad vytvoriť komunitné centrum a prezradil, čo sa im podarilo počas rekonštrukcie objaviť.

Rado Kovács.
Rado Kovács. Foto: Facebook/ Rado Kovács.

Peniaze na nezávislú kultúru nie sú, to však neznamená, že sa v centre Gemera nič nedeje

Rožňava bola v 18. a 19. storočí významným mestom s čulým kultúrnym životom. Sú dnes v meste vhodné podmienky na rozvoj kultúry?

Podmienky sú adekvátne regiónu, v ktorom sa mesto nachádza a situácii, ktorá panuje v krajine: Samospráva nemá prostriedky na podporu nezávislej kultúry, kúpyschopnosť obyvateľstva je nízka, veľa mladých odchádza za vzdelaním a prácou inam. To ale vôbec neznamená, že sa tu nič nedeje.

Samospráva organizuje podujatia ľudovejšieho zamerania s dôrazom na prezentáciu folklóru, detských športových klubov. Divadlo Actores zabezpečuje program hudobných koncertov a divadiel z iných miest (aj pre deti) a ponúka vlastné predstavenia, Gemerské osvetové stredisko sa orientuje na miestny a regionálny folklór a prezentovanie ľudových tradícií, Banícke múzeum a Galéria Baníckeho múzea ponúkajú svoje expozície baníctva a výtvarného umenia. A potom sú tu koncerty v reštauráciách, puboch a rockovom klube, ktoré organizujú ich majitelia a prevádzkari. 

Kedy a ako vznikla idea zriadiť v Rožňave kultúrno-kreatívne centrum?

Idea vznikla približne pred piatimi rokmi, keď sme si v občianskom združení Otvor dvor povedali, že na svoje aktivity chceme „vlastný“ priestor. Vyhliadli sme si ich niekoľko, budovu bývalého františkánskeho kláštora nám odporučila riaditeľka Pamiatkového úradu v Rožňave.

V priestoroch, ktoré takmer štvrťstoročie chátrali, sa vytvára komunitné kreatívne centrum. — Foto: TASR/Maroš Černý
V priestoroch, ktoré takmer štvrťstoročie chátrali, sa vytvára komunitné kreatívne centrum. — Foto: TASR/Maroš Černý
V priestoroch, ktoré takmer štvrťstoročie chátrali, sa vytvára komunitné kreatívne centrum. — Foto: TASR/Maroš Černý

Dvadsať rokov v zanedbaní

Prečo práve tento kláštor? Odkedy ležal zanedbaný?

Preto práve tento, lebo bol v meste jediný k dispozícii.  Rozhodli sme sa preň, lebo nám vyhovovalo, že je v majetku mesta a môžeme v ňom realizovať všetko, čo sme si naplánovali. Zanedbaný bol odvtedy, ako ho štát (Ministerstvo vnútra) vymenil za iný objekt s mestom Rožňava. Mesto získalo budovu, ale nevedelo, čo s ňou a tak ostala nevyužívaná a neskôr ponúkaná na predaj ako prebytočný majetok.

Aké boli vaše prvé pocity, keď ste uvideli priestory kláštora?

Keď sme doň prvýkrát v stúpili, ohúril nás atmosférou a potenciálom, takže onedlho bolo rozhodnuté. Boli sme samozrejme radi, páčila sa nám vnútorná dispozícia budovy, okamžite sme začali vymýšľať, čo všetko by sme v nej chceli mať.

Kto všetko sa do projektu obnovy kláštora zapojil?

Najprv to boli členovia o.z. Otvor dvor, naši kamaráti a kamarátky, neskôr ľudia, ktorým sa páčilo, čo robíme a skrátka sa pridali. Neskôr sme ponúkli priestory na prax stredoškolským učňom - murárom a výrazne nám pomáhali aj odborníci (kúrenári, elektrikári, vodári, stolári, ekonómovia, architekti, urbanisti...). Zamestnávame tiež ľudí prostredníctvom ÚPSVaRu v rámci programov zamestnanosti. Ostatné dva roky sa nám podarilo vyskladať tím, ktorý už dokáže viditeľne posúvať veci dopredu.

Skepsa a zvedavosť

Ako reagovali miestni ľudia, keď ste im predostreli ideu vytvorenia kultúrno-kreatívneho centra v kláštore?

Myslím si, že zo začiatku panovala zvedavosť i skepsa, nedôverčivosť, predsa len budova je veľká, a nikto pred nami sa do niečoho takého v meste nikdy nepustil. Postupne však pribúdali ľudia, ktorí nám fandili, darovali nám nepotrebné veci, ktoré sme my ďalej využívali (nábytok, knihy...). Keď už bolo možné robiť komentované prehliadky, záujem bol a stále je obrovský, ľudia sú zvedaví, ako sa nám podarilo opraviť niektoré časti budovy a keď sú už v Kláštore, sú nadšení.

Vyskladali tím ľudí, ktorý dokáže viditeľne posúvať veci dopredu. — Foto: Facebook/Kultúrno-kreatívne centrum Kláštor
Vyskladali tím ľudí, ktorý dokáže viditeľne posúvať veci dopredu. — Foto: Facebook/Kultúrno-kreatívne centrum Kláštor
Vyskladali tím ľudí, ktorý dokáže viditeľne posúvať veci dopredu. — Foto: Facebook/Kultúrno-kreatívne centrum Kláštor
Vyskladali tím ľudí, ktorý dokáže viditeľne posúvať veci dopredu. — Foto: Facebook/Kultúrno-kreatívne centrum Kláštor

Ako sa k tomu postavili úrady?

Máme veľmi dobré skúsenosti a vzťahy s úradmi v meste, počnúc Mestským úradom, poslancami a primátorom mesta, cez Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Pamiatkový úrad až po Finančnú správu a Úrad regionálneho zdravotníctva. Snažíme sa s nimi (aj s ostatnými) o korektné vzťahy, budovať medzi nami dôveru, a myslím, že sa nám to zatiaľ celkom darí.

Skrytá studňa a vzácna maľba

Historické budovy ukrývajú mnohé vzácnosti. Objavili ste počas rekonštrukcie aj nejaké klenoty?

Na rožňavské pomery je vzácna maľba Poslednej večere v kláštornom refektári asi z roku 1904 rožňavského rodáka Júliusa Ádáma, tri medailóny na strope refektára s vyobrazeniami svätých, celá farebná výzdoba v podobe línií a abstraktných vzorov na stropoch na chodbách i v miestnostiach. Vo vnútornom átriu sme objavili zase pôvodnú kamennú studňu. Na viacerých miestach sa zachovala pôvodná dlažba i drevená podlaha, relatívne veľa pôvodných drevených okien.

Nechávali ste pri rekonštrukcii aj pôvodnú výzdobu?

Áno, všade, kde sa to len trochu dalo, sme zachovali pôvodnú výzdobu. Sme v kontakte s Pamiatkovým úradom v Rožňave, komunikujeme s archeológmi, architektmi, historikmi.

Kníchupectvo, šičky a fotografy pod jednou strechou

Minulý týždeň ste otvorili kaviareň Rajský dvora? Čo ešte plánujete otvoriť/rozbehnúť?

Na otvorenie je už pripravené Co-workingové centrum občianskej participácie a English corner, postupne dokončievame jednotlivé ateliéry (fotografický, výtvarný, nahrávanie audiokníh) a kancelárie pre občianske združenia, pokračujeme v prípravách na otvorenie kníhkupectva, audiovizuálneho štúdia, rezidenčných ubytovacích priestorov a umeleckých ateliérov so zázemím (toalety, sprchy, kuchynka) a nanovo chceme naštartovať šiciu dielňu.

Kláštor má 1600 metrov štvorcových, veríte, že sa vám ich podarí „zapratať"?

Určite, máme dopredu dohodnutých ďalších záujemcov. Sme presvedčení, že ak pôjde všetko podľa plánov, budúci rok bude Kláštor „plný“.

Odkiaľ čerpáte zdroje na projekt? Podarilo sa vám nejako minimalizovať výdavky?

Finančné zdroje čerpáme z rôznych grantov (EÚ, fondy, nadácie), časť miezd máme z ÚPSVaRu. Nefinančné zdroje tvoria najmä dary a dobrovoľnícka práca.

Kláštor sa pomaly otvára verejnosti. — Foto: Facebook/Kultúrno-kreatívne centrum Kláštor
Kláštor sa pomaly otvára verejnosti. — Foto: Facebook/Kultúrno-kreatívne centrum Kláštor
Kláštor sa pomaly otvára verejnosti. — Foto: Facebook/Kultúrno-kreatívne centrum Kláštor
Kláštor sa pomaly otvára verejnosti. — Foto: Facebook/Kultúrno-kreatívne centrum Kláštor

Prepojenie minulosti budovy s novým obsahom

Čo bolo a je podľa vás najväčším hnacím motorom vašej aktivity?

Motivovaní sme najmä tým, že chceme v našom meste fungujúci priestor plný kultúry, umenia, kreativity, neformálneho vzdelávania, v ktorom sa budú ľudia cítiť príjemne a kde budú môcť zároveň sami nájsť miesto na vlastnú sebarealizáciu. Chceme, aby bolo vidieť, že v Kultúrno-kreatívnom centre Kláštor sa prepája minulosť budovy s novým obsahom.

Viete si predstaviť rekonštrukciu bez dobrovoľníkov?

Určite nie.

Ako môže toto centrum pomôcť chudobnému regiónu, akým je Gemer?

V prvom rade môže inšpirovať, chceme však tiež, aby si v Kláštore našlo svoje miesto sebarealizácie čo najviac Rožňavčanov a Rožňavčaniek na poli umenia, kultúry, vzdelávania, kreatívneho priemyslu.

Postupne ponúkame zázemie, kontakty a pomoc všetkým aktívnym ľuďom v meste a na okolí, s tým, že priamo v Kláštore sa budú títo ľudia stretávať, komunikovať, vymýšľať a realizovať svoje projekty, ktoré budú samozrejme generovať ďalšie financie. Časť prevádzok bude fungovať na báze sociálneho podnikania, čo by mohlo pomôcť aspoň niekoľkým z tých, ktorí majú objektívne problémy sa zamestnať.

SLEDUJTE POZITÍVNE SPRÁVY Z KOŠICKÉHO KRAJA NA FACEBOOKU!

Už ste čítali?

Keď začal Milan maľovať, svoj pôvod tajil, lebo sa bál reakcií…

Keď odhalil svoje meno a pôvod, v priebehu jedného večera stratil na…

Rasťo navštívil Severnú Kóreu: Hoci je to najkrutejší režim,…

Ľudia majú svojich diktátorov za bohov, ženy si môžu vybrať z 18 účesov,…

Lucie pečie hotové majstrovské diela: Na začiatku som bojovala,…

Je mladá, krásna a úspešná. Na konte má viacero…

Jej mladšia dcéra vyhrala MasterChef, staršia má detskú mozgovú…

Zdravotný stav Paulínky denne núti jej rodičov riešiť inkontinenciu,…

Vnuk Slováka z ikonickej fotky: Že je dedo slávny, sme zistili,…

Starý otec, Gusti Popovič prebýva v rodine maliara Ivana Popoviča naďalej. Napriek…

Kaštieľ Betliar odhalil ďalšie dobre ukryté tajomstvo: Reštaurátori…

Moderné technológie reštaurátorom umožňujú objavovať nové…

Bývalý skinhead z Prešova si vzal Rómku: Dnes sa bojím o naše…

Prešovčan Gabi bol zarytým skinheadom. Keď sa odsťahoval od partie do Anglicka,…

Slovenka najprv v USA upratovala domy, teraz hviezdi pred kamerami:…

Sny si plní v samotnej mekke filmu. Aj keď stále bojuje, robí naplno…