Nová riaditeľka ZOO Bratislava: Zoologické záhrady sú najvplyvnejšie a najdôležitejšie ochranárske organizácie súčasnosti
Ľubomíra Somodiová
Ľubomíra Somodiová

Nová riaditeľka ZOO Bratislava: Zoologické záhrady sú najvplyvnejšie a najdôležitejšie ochranárske organizácie súčasnosti

Zoo Bratislava bude mať od októbra po tridsiatich rokoch novú riaditeľku. Miloslavu Šavelová nahradí úspešná architektka zoologických záhrad, Júlia Hanuliaková. Sama si v minulosti myslela, že zvieratá v zoologických záhradách trpia a ani vo sne ju nenapadlo, že raz bude podieľať na ich tvorbe.

Nová riaditeľka ZOO Bratislava Júlia Hanuliaková študovala architektúru. V prvom stupni sa venovala experimentálnym projektom šetrných voči prírode. Neskôr študovala pamiatky. — Foto: Emily Lynam, Zoo Design Inc,Archív/ Júlia Hanuliková.

BRATISLAVA 20. júla - V USA si žije svoj „americký sen“. Júlia Hanuliaková sa za veľkú mláku dostala ešte ako študentka. V americkom Seattli pracovala u najlepších odborníkov na navrhovanie zoologických záhrad – dnes má v tejto netradičnej oblasti vlastnú firmu a vytvára projekty po celom svete. Aj napriek tomu sa rozhodla vrátiť naspäť na Slovensko a uchádzať sa o post riaditeľky ZOO Bratislava. Len nedávno vyhrala konkurz a na svoje nové posolstvo, naplniť nevyužitý potenciál zoo v hlavnom meste, sa veľmi teší.

Sama o sebe vraví, že je idealistka: „Vždy som sa snažila nejakým spôsobom meniť svet k lepšiemu.“

Priznáva, že ako študentka architektúry vôbec netušila, že existujú špecialisti dizajnéri – odborníci na navrhovanie zoologických záhrad. V prvom stupni  štúdia sa venovala experimentálnym projektom šetrných voči prírode. Neskôr študovala pamiatky.

Voliéra v Bristol ZOO v Anglicku, kde si návštevník môže kúpiť krmivo a z ruky nakŕmiť voľne lietajúce papagáje Lori. ZOO Bratislava podľa Júlie potrebuje milé zážitky ako je aj tento.
Voliéra v Bristol ZOO v Anglicku, kde si návštevník môže kúpiť krmivo a z ruky nakŕmiť voľne lietajúce papagáje Lori. ZOO Bratislava podľa Júlie potrebuje milé zážitky ako je aj tento. Foto: Archív/ Júlia Hanuliková.

O zoologických záhradách nemala najlepšiu mienku

Keď ako tínedžerka chodila do zoo, rozhodne si nepredstavovala, že ich bude jedného dňa sama navrhovať. Vonkoncom nebola ich milovníčkou. „Rada som tam chodila, ale často len kvôli tomu, aby som každému ukázala, čo je tam zle,“ spomína. Počas strednej a vysokej školy bola dobrovoľníčkou pre Slobodu zvierat a zúčastňovala sa protestov pod záštitou Greenpeace. „Nerozumela som, prečo musíme držať exotické zvieratá v podmienkach, ktoré sú menej než ideálne. Pripadalo mi to ako týranie zvierat,“ dodala.

Život ju však „zavial“ do Seattlu, kde nastal výrazný zlom v jej vnímaní.

Americké dobrodružstvo

Ešte ako 24-ročná študentka sa prihlásila na stáž UNESCO. Išlo o výmenný program mladých pamiatkárov z celého sveta. Júliu poslali do Seattlu. Zo začiatku jej miesto stáže jej prišlo trocha úsmevné, keďže v Seattli nie je podľa jej slov veľa pamiatok. Toto územie bolo bielymi osadníkmi obsadené ako jedno z posledných a najstaršie budovy, zruby, sú z 50-tych rokov 19. storočia.

Priznala, že ju nadchla tamojšia príroda: „Mala som možnosť stretávať sa nielen s architektmi, ale aj spoznať túto nádhernú krajinu. Povedala som si, že by som tu chcela žiť, že táto krajina mi rozpráva do duše.“

Júlia je veľkou milovníčkou prírody.
Júlia je veľkou milovníčkou prírody. Foto: Archív/Juliana Hanuliaková.

Revolúcia vo vnímaní

Podľa nej Seattle nie je centrom dizajnérov architektov zoo náhodou. Práve v tomto meste na severozápadnom pobreží USA vznikol prvý výbeh, ktorý umožnil ľudoopom v zoo žiť v prírodnom výbehu pod otvorenou oblohou. Do tej doby sa zvieratá držali v klietkach a mnohé z nich nikdy nevideli nebo, či nemali pod nohami trávu.

Písal sa rok 1969 a seattleská Woodland Park Zoo vyhlásila konkurz na výbeh pre gorily. Vybrali firmu Jones and Jones, ktorá prišla s experimentálnym a odvážnym návrhom – namiesto klietok chcela pre gorily vytvoriť otvorený priestor, ktorý by sa podobal na ich prirodzené prostredie v divočine. „Ich snahou bolo nielen prezentovať gorily z Afriky, ale aj jej celé životné prostredie. Chceli, aby expozícia nebola len o zvierati, ale aj o prostredí, z ktorého zviera pochádza,“ vysvetľuje Júlia.

Gorily v Woodland Park Zoo dnes.
Gorily vo Woodland Park Zoo dnes. Foto: Facebook/Woodland Park Zoo

Prevládajúci názor: gorily si to zničia

Bol to odvážny nápad. Mnohí sa chytali za hlavy, že to nemôže dopadnúť dobre. „Ľudia, pracujúci v zoo, vraveli, že gorily svoj výbeh zničia, utečú, a budú terorizovať mesto. Tento názor bol logicky, lebo do tejto doby gorily žili v opičích domoch. Chovali sa ako asociáli, bili sa, hrýzli sa, škriekali, ohadzovali sa výkalmi, všetko ničili. Prevládajúci názor bol, že keď gorily vypustia z opičieho domu do novo-otvorenej expozície vysadenej zaujímavými rastlinami, gorily ich zničia, vytrhajú, vydupú,“ pokračuje v rozprávaní príbehu.

K tejto malej revolúcii architektov prispel aj fakt, že zoo sa ocitla v akomsi bezvládí. Architekti zacítili, že môžu konať bez toho, aby ich niekto obmedzoval, a vybrali sa navštíviť biológov, ktorí študujú gorily v Afrike. Podarilo sa im tam nájsť malý kaňon vyhovujúci mierkou aj estetickou hodnotou, ktorý prekreslili a vybudovali v zoo v Seattli.

Gorily sa stali gorilami

Keď sa otvorili dvere opičieho domu do nového výbehu, gorily sa zdráhali vyjsť, lebo nikdy predtým neboli vonku. Nakoniec sa odvážila jedna staršia samica. Prezrela si to. Potom vošla do opičieho domu, vzala svojho partnera za ruku a vytiahla ho von. Stáli pekne spolu pred opičím domom. Držali sa za ruky a obzerali sa dookola. Bol to dojemný moment. Za pár týždňov sa odhodlali vyjsť všetky gorily.

„Na počudovanie ľudí, ktorí s nimi veľmi dlho pracovali, začali gorily meniť svoje správanie, upokojili sa, začali sa správať viac ako gorily v divočine. Bol to úspech. Každý chcel mať takú expozíciu," hovorí o tom, ako sa stal Seattle vzorom pre ostatných.

Kým v Seattli sa pred mnohými rokmi stali gorily gorilami, v Bratislave sa prednedávnom stali vlky vlkmi. Júlia navrhovala pre tieto psovité šelmy expozíciu. Výstavba sa začala v roku 2016. V roku 2019 za ňu ZOO Bratislava získala cenu za Stavbu roka v súťaži Biely slon.

o
Ocenenie Biely slon je za najlepší výbeh a chovnú budovu otvorenú v zoologických záhradách v Čechách a na Slovensku v rokoch 2017 a 2018. Foto: ZOO Bratislava.

Aktívne vlky

Bratislavské vlky si užívajú nový zalesnený výbeh v rozlohe viac ako päťtisíc metrov štvorcových. „Výbeh má rozmanitý charakter. Je tam lúčka, nachádza sa tam slnečná časť, ale je tam aj tmavá krovina. Je to kontrastné prostredie, nech má vlk akúkoľvek náladu, vždy si nájde prostredie, ktoré mu vyhovuje,“ opísala architektka.

Keď vlci okúsili nový výbeh, ukázala sa sila ich genetickej pamäte. Prispôsobili sa rýchlo. Hoci predtým im to nebolo umožnené, hneď začali hrabať a skákať po stromoch, ktoré boli pre ne úplne novými objektami.

V Bratislave máme špičkových profesionálov

Júlia pracovala aj na aktualizácii koncepcii rozvoja ZOO Bratislava: „Keď som spolupracovala na koncepcii, analyzovali sme, čo je v zoo dobré, čo naopak nie je.“

„Problémom zoo nie sú jej zamestnanci,“ povedala s tým, že keď sa uchádzala o post riaditeľky, boli jej kladené otázky, ktoré navádzali a ospravedlňovali zoologickú záhradu, že si nemôže dovoliť dobrých odborníkov, lebo platy sú nízke: „Mám presne opačnú skúsenosť. So ZOO Bratislava sa mi spolupracovalo veľmi dobre. Každý človek, s ktorým som sa stretla, bol špičkový profesionál.“

Chovateľ upravuje výbeh pre žirafy Rothschildove a zebry Chapmanove v bratislavskej ZOO.
Chovateľ upravuje výbeh pre žirafy Rothschildove a zebry Chapmanove v bratislavskej ZOO. Foto: TASR/Dano Veselský

Nielen peniaze rozhodujú

Už v tom čase si vravela, že bratislavská zoologická záhrada má vynikajúci potenciál. „Veľa vecí by sa dalo zmeniť tým, že by stačilo urobiť dobré rozhodnutie, na ktoré nepotrebujete ani veľa peňazí. Ale niektoré veci naozaj zmeníte maličkosťami, ako napr: ‚neumiestníte smetný kôš pred výbeh, aby nebol hneď vedľa zvieraťa a na každej fotke, ale dáte ho za chrbát‘,“ povedala s tým, že jeden z jej cieľov je aj zvýšiť fotogenickosť zoo, keďže kvalitu priestoru a zážitku v dnešnom čase hodnotíme aj kvalitou fotiek.

Zmena vnímania spoločnosti

Nová riaditeľka ZOO Bratislava si vytýčila obrovskú ambíciu. Chce zmeniť spôsob, akým sa spoločnosť pozerá na zoo. „Keď sa rozprávate s ľuďmi v zoo, pýtajú sa, prečo si myslíme, že máme právo držať zvieratá v zajatí. Krátka odpoveď je: Každé zviera v zoo je ambasádorom svojho divokého druhu,“ priblížila.

Svoju prítomnosťou v zoo zvieratá podľa nej dávajú možnosť inšpirovať verejnosť k láske a záujmu o problematiku zachovania ich druhu v divočine. „Preto je našou prvoradou povinnosťou zvieratá v zoo prezentovať čo najdôstojnejším spôsobom, v prírodnom prostredí, ktoré podčiarkuje a rozvíja ich krasu, výnimočnosť, aj úžasné schopnosti zvieraťa a podporuje naše porozumenie, že zviera a ich domovský habitat nemôžu jeden bez druhého existovať,“ zdôraznila.
 
„Starostlivosť je to, čo robíme každý deň. Ale hlavným cieľom zoologickej záhrady je ochranárstvo. Všetky zvieratá, ktoré nájdete dnes v zoo sa v nej narodili,“ povedala dodala, že ak by brali zvieratá z divočiny, podporovali by pytliactvo. Zoologické záhrady sa podľa nej v súčasnosti sa snažia udržať dve nezávisle populácie z každého druhu – populáciu zvierat v zoo a populáciu divokých zvierat. 

Ďalším spôsobom, ako populácie zvierat v zoo pomáhajú divokým populáciám je obohatením genetického fondu cez umelé oplodnenie divokých zvierat.
Ďalším spôsobom, ako populácie zvierat v zoo pomáhajú divokým populáciám je obohatením genetického fondu cez umelé oplodnenie divokých zvierat. Foto: Facebook/Woodland Park Zoo

Zabezpečenie trvalo udržateľnej populácie zvierat v divočine

Zvieratá v zoo tvoria záložňu populáciu. Nádejou je, že jedného dňa ich budú môcť vypúšťať do divočiny. „Nie je to veľmi jednoduché, lebo zvieratá, ktoré vyrástli v zajatí nevedia, ako sa vo voľnej prírode správať a my ich nevieme vždy správnym spôsobom trénovať,“ hovorí. Do prírody je  problematické vypúšťať najmä zvieratá, ktoré sú sociálne.

Niektoré druhy sú však úspešnejšie vo svojich schopnostiach sa prispôsobiť novej situácii. „Napríklad aj ZOO Bratislava sa  v minulosti úspešne podieľala na odchove a vypúšťaní púštnych antilop do divočiny,“ pripomenula. 

„Možno ste počuli o agresívnej vírusovej rakovine tvare, ktorá ničí populáciu tasmánskych čertov (Sarcophilus harrisii). Predpokladá sa, že v krátkej dobe všetci divokí čertici vyhynú. Zoologické záhrady v Austrálii sa spojili a vytvorili záložňu populáciu, o ktorú sa starajú na viacerých miestach v prísnej izolácii a dúfajú, že keď rakovinový vírus vyhynie (spolu s divokými čertíkmi) dokážu čertíkov z chovu v zoologických záhradách vypustiť naspäť do divokej prírody,“ podelila sa o zaujímavosť.

Tasmánsky čertík zo záložného chovu v Healesville ZOO and Sanctuary v Austrálii, ktoré Júlia navštívila v roku 2012.
Tasmánsky čertík zo záložného chovu v Healesville ZOO and Sanctuary v Austrálii, ktoré Júlia navštívila v roku 2012. Foto: Archív/ Júlia Hanuliková

Sme pripravení na návrat vlkov do prírody?

Ochranársku úlohu zoo sa Júlia snaží demonštrovať aj na príklade vlkov. „Momentálne je horúca téma, či sme pripravení na to, aby sa vlci vrátili do slovenských hôr. Sme pripravení na to, aby sme mali vlky v Malých Karpatoch?“ pýta sa. Práve tu vidí nevyužitý potenciál expozície vlkov, „ktorá by mohla jednoducho a jasne vysvetliť, v čom spočíva problém spolužitia vlkov a ľudí v našom regióne, objasniť benefity rovnováhy ekosystému, ak by sa vlky do našich lesov vrátili.“

Spoločnosť sa vyvíja a vyvíjajú sa aj zoologické záhrady. Ľudia dnes v zoo nechcú vidieť stovky smutných zvierat v malých klietkach. Niektoré výbehy v Bratislavskej Zoo, tak ako vo väčšine záhrad, sú morálne zastaralé. „Každý rozpráva o medveďovi, ktorý je pri vchode. Je to historická expozícia zo 60-tych rokov. Som vďačná, že odvtedy sa naše myslenie o životných podmienkach pre medveďov v zoo zmenilo. Všetci rozumieme, že prioritou ZOO Bratislava je novy výbeh pre medvede,“ zdôraznila.

 

Kvalita nad kvantitu

Štandardy sa neustále zvyšujú. Podľa novej riaditeľky pri výbere zvierat sa zoologické záhrady zamýšľajú nad otázkou, či by sa u nich cítilo zviera ako doma. Či a ako by dokázala zoologická záhrada zabezpečiť zvieraťu podobné životné podmienky, aké by malo v divočine. „Ak naše počasie nie je vhodné pre polárne medvede, tak nebudeme mať polárne medvede,“ uviedla príklad.

V minulosti všetky zoologické záhrady chceli mať tie isté zvieratá a jednotlivé záhrady sa od seba veľmi neodlišovali. V súčasnosti sa zoologické záhrady začínajú svojou zbierkou líšiť a volia zvieratá, na chov ktorých majú najlepšie podmienky. „Je to tak aj zaujímavejšie, každá zoo, ktorú navštívite bude trochu iná,“ dodala.

Vyhlaď 'pod vodou' na ľadové medvede v Colombus ZOO v , Ohiu, USA. Návštevnici s nadšením a vzrušením pozorujú a fotografujú ľadové medvede z tejto nezvyčajnej perspektívy. Júlia, pod hlavičkou firmy PJA, pracovala na tejto expozícii v rámci projektu Polar Frontier,ktorý bol neskôr odmenený cenou za najlepšiu expozíciu otvorenú v Spojených štátoch v roku 2012. — Foto: Columbus Zoo.
Nákres situácie, kde ľudia fotia ľadové medvede. — Foto: Roger Sherman/PJA.

Najväčšia výhoda – dostatok priestoru

Ako jednu z najväčších devíz bratislavskej zoo vidí veľkosť nevyužitého územia.(35 ha z 96 ha) „ZOO Bratislava disponuje veľkým územím. Nemyslím si, že budeme mať potrebu znižovať stav zvierat kvôli nedostatku miesta. Nie je veľa zoologických záhrad, ktoré majú taký luxus. Do budúcna sa budeme snažiť nestavať stavby, ale zväčšovať výbehy do prírodného prostredia,“ predostrela plány.

Veľký, v súčasnosti nevyužitý priestor, ponúka možnosti pre viaceré projekty. Najatraktívnejšia je vízia vybudovania rehabilitačnej záchrannej stanice pre divoké zvieratá aj novej atrakcie pre návštevníkov - Karpatského safari, kde by sa návštevníci pohybovali v elektrických vozidlách medzi voľne-pohybujúcimi sa karpatskými zvieratami. 

Záchranná stanica

Región potrebuje záchrannú stanicu pre divoké zvieratá, tvrdí. Veterinári ale varujú, že blízkosť divokých zvierat k populácii zvierat v zoo by mohla byť mostom prenosu chorôb. „Rehabilitačná stanica by mohla byť pod hlavičkou zoo, ale všetci zamestnanci a ich fyzické priestory budú musieť byť samostatne a fyzicky vzdialene od zoo,“ hovorí.

Podľa jej názoru prevádzka rehabilitačnej stanice dá zoologickej záhrade väčšiu legitimitu a dôveryhodnosť ako inštitúcii, ktorá sa v prvom rade stará o dobro zvierat. 

„Ľudia vyjadrujú lásku k prírode rôznym spôsobom. Niektorí milujú svojho psíčka a mačičku. Potom je tu ďalšia skupina ľudí, ktorí, ak nájdu akékoľvek zranené zvieratko, napríklad holuba so zlomenou nohou, je pre nich dôležité, aby vedeli, že bude oňho postarané, Iný vnímajú ochranu prírody z globálneho hľadiska."

Tvrdí, že zoo majú často nepriateľov, lebo si nedokážu vytvoriť spojenie s milovníkmi zvierat, ktorí sa zaujímajú práve o dobro každého zvieraťa, aj toho holuba so zlomenou nohou. „Zoo často povedia, že jeden holub nie je dôležitý pre prežitie populácie. Avšak, láska k prírode sa prejavuje rôznymi spôsobmi a našou úlohou je spojiť všetkých typy návštevníkov a pretransformovať ich pozitívnu emóciu na pozitívnu akciu,“ zamýšľa sa.

„Návšteva zoo by mala dať človeku pocit zmysluplnosti, seba hodnoty, a možnosť pomôcť prírode spôsobom, ktorý ich najlepšie uspokojuje,“ dodala.

Keďže zoologická záhrada v Bratislave má veľký priestor, nemyslí si, že sa budú musieť rozhodnúť medzi rehabilitačnou stanicou a safari. „Ale prioritou bude určite záchranná stanica,“ spresnila.

Karpatská safari

Môže sa tak v dohľadnom časte stať, že na kopci Sitina sa návštevníci budú voziť na elektrických autíčkach, alebo rodinných bicykloch medzi voľne sa pohybujúcimi zvieratami. Tvrdí, že je to menej nákladné, ako budovať jednotlivé expozície. „Pri safari potrebujeme dobrý plot po obvode, a minimálne ošetrovateľské budovy,“ vysvetľuje.

Išlo by o veľký zmiešaný výbeh, kde by boli väčšie počty zvierat, ktoré by sa okolo návštevníkov pohybovali v rámci svojich prirodzených sociálnych skupín. Boli by tam hlavne bylinožravce či vodné vtáctvo.

„Dôležité bude vybrať dobru  trasu, ktorá poskytne pekné vyhliadky a vytvorí prijemne a fotogenické prostredie a skvelý zážitok,“ dodala.

Bezstresová návšteva

Júlia chce docieliť aj to, aby bola zoo viac finančne nezávislá od mesta. Rada by sa pustila do práce s elitnými sponzormi. Nezabúda ani na komfort návštevníkov. Podľa nej je dôležité, aby výlet do zoo bol bezstresový, aby tam bolo o návštevníka v každom smere postarané. „Aby záchody boli prístupné a čisté, aby ste nemuseli naháňať niekoho, kto vám môže dať toaletný papier, aby ste sa mohli dobre najesť na ktoromkoľvek konci zoo, aby ste sa mohli skryt pred dažďom, aby tam bolo dostatočné množstvo ihrísk a piknikových miest,“ ozrejmila.

„Teším sa, že ako riaditeľka budem mat možnosť predstaviť fascinujúci mikrosvet zoologickej záhrady verejnosti. Napríklad prerozprávať príbehy zvierat, ich ošetrovateľov, ich denných výhier aj starosti, potešení aj ťažkých rozhodnutí; ako aj predstaviť mnohé ochranárske projekty do ktorých sa zoologická záhrada zapája. Zoologické záhrady sú, v konečnom dôsledku, najvplyvnejšie a najdôležitejšie ochranárske organizácie súčasnosti,“ uzavrela architekta a zároveň nová riaditeľka bratislavskej zoo.

 

Už ste čítali?

Keď začal Milan maľovať, svoj pôvod tajil, lebo sa bál reakcií…

Keď odhalil svoje meno a pôvod, v priebehu jedného večera stratil na…

Rasťo navštívil Severnú Kóreu: Hoci je to najkrutejší režim,…

Ľudia majú svojich diktátorov za bohov, ženy si môžu vybrať z 18 účesov,…

Lucie pečie hotové majstrovské diela: Na začiatku som bojovala,…

Je mladá, krásna a úspešná. Na konte má viacero…

Jej mladšia dcéra vyhrala MasterChef, staršia má detskú mozgovú…

Zdravotný stav Paulínky denne núti jej rodičov riešiť inkontinenciu,…

Vnuk Slováka z ikonickej fotky: Že je dedo slávny, sme zistili,…

Starý otec, Gusti Popovič prebýva v rodine maliara Ivana Popoviča naďalej. Napriek…

Kaštieľ Betliar odhalil ďalšie dobre ukryté tajomstvo: Reštaurátori…

Moderné technológie reštaurátorom umožňujú objavovať nové…

Bývalý skinhead z Prešova si vzal Rómku: Dnes sa bojím o naše…

Prešovčan Gabi bol zarytým skinheadom. Keď sa odsťahoval od partie do Anglicka,…

Slovenka najprv v USA upratovala domy, teraz hviezdi pred kamerami:…

Sny si plní v samotnej mekke filmu. Aj keď stále bojuje, robí naplno…