Veriť, milovať, pracovať. Pred 140 rokmi sa narodil Milan Rastislav Štefánik
TASR
TASR

Veriť, milovať, pracovať. Pred 140 rokmi sa narodil Milan Rastislav Štefánik

Milan Rastislav Štefánik patrí medzi najväčšie osobnosti slovenských dejín.

Pred 140 rokmi sa narodil Milan Rastislav Štefánik — Foto: TASR/Martin Baumann, Wikipedia

Bratislava 21. júla (TASR) – Milan Rastislav Štefánik patrí medzi najväčšie osobnosti slovenských dejín. Spolu s Tomášom G. Masarykom a Edvardom Benešom je podpísaný pod Washingtonskou deklaráciou, ktorá viedla k vzniku Československa ako spoločného štátu Čechov a Slovákov.

Vedec, astronóm, neskôr vojak Štefánik prispel k formovaniu československých légií, ktoré boli rozhodujúcim argumentom pre vznik Československa. Vo Francúzsku mal prepožičanú hodnosť generála, od roku 2004 je generálom Ozbrojených síl SR in memoriam.

V utorok 21. júla uplynulo od Štefánikovho narodenia 140 rokov.

Stretnutie s Masarykom

Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v obci Košariská na myjavských kopaniciach. Formovalo ho evanjelické prostredie, jeho otec Pavol Štefánik bol evanjelickým kňazom. Štefánik študoval najskôr na evanjelickom lýceu v Bratislave, v Šoproni a Sarvaši.

Rodný dom Milana Rastislava Štefánika v Košariskách.
Rodný dom Milana Rastislava Štefánika v Košariskách. Foto: Wikipedia/Pavel Máša

Pôvodne sa pripravoval na profesiu stavebného inžiniera, neskôr však prejavil záujem o astronómiu. Študoval ju v Prahe, na Univerzite Karlovej – podľa vtedajšieho názvu na Českej univerzite karlo-ferdinandovej -, kde bol promovaný 12. októbra 1904. Už počas štúdií sa zoznámil s Tomášom G. Masarykom, ktorý na škole pôsobil ako profesor.

Pobyt v Paríži sa mu predĺžil

Ako čerstvý absolvent univerzity pricestoval v novembri 1904 do Paríža. Pôvodne tu chcel ostať dva roky, no napokon sa jeho pobyt predĺžil – 27. júla 1912 získal Štefánik francúzske občianstvo.

Milan Rastislav Štefánik vo Washingtone v roku 1917.
Milan Rastislav Štefánik vo Washingtone v roku 1917. Foto: Slovenské národné múzeum

Ako vedec sa venoval spektrálnej analýze slnečného žiarenia a niektorých hviezd a tiež štúdiu infračerveného spektra. Pozoroval zatmenia Slnka, od roku sa 1905 zúčastnil na viacerých astronomických expedíciách na Mont Blancu, v Španielsku a ďalších miestach sveta.

Expedície a diplomatické misie

Jeho vzorom bol francúzsky astronóm a spisovateľ Camille Flammarion (1842 - 1925) a tiež astronóm Jules Janssen (1824 - 1907). Len v roku 1906 uverejnil Štefánik sedem vedeckých prác a valné zhromaždenie Francúzskej astronomickej spoločnosti mu udelilo Janssenovu cenu.

Milan Rastislav Štefánik v Paríži v roku 1905.
Milan Rastislav Štefánik v Paríži v roku 1905. Foto: Reprofoto TASR

Ako astronóm podnikal početné expedície, napríklad za pozorovaním zatmenia Slnka, keďže ako vedec skúmal slnečné žiarenie. Vystúpil na Mont Blanc, navštívil Španielsko, neskôr dokonca aj Turkestan a tiež Alžírsko, Tunisko, Brazíliu či Tahiti.

Nasledovali aj diplomatické misie, keďže Štefánik postupne prenikal aj do sveta diplomacie a politiky Dôležitú diplomatickú misiu už ako zástupca francúzskej vlády absolvoval v roku 1913 v Ekvádore. Francúzsko chcelo vybudovať sústavu meteorologických staníc a telegrafnú sieť vo svojich kolóniách. Štefánik získal súhlas ekvádorskej vlády a vyslúžil si v roku 1914 za tento úspech na návrh ministerstva námorníctva kríž Rytiera čestnej légie.

Mohyla Milana Rastislava Štefánika v Ivanke pri Dunaji
Mohyla Milana Rastislava Štefánika v Ivanke pri Dunaji Foto: TASR/Martin Baumann

Po začiatku prvej svetovej vojny Štefánik ako francúzsky občan narukoval. Vybavil si preradenie k letectvu a v roku 1915 absolvoval letecký výcvik. Zapojil sa aktívne do bojov na západnom fronte. V tomto čase začal spolupracovať s T. G. Masarykom a s Edvardom Benešom.

Člen prvej československej vlády

V roku 1916 založili spolu s Masarykom a Benešom v Paríži Národnú radu československú, z ktorej vzišla 14. októbra 1918 prvá československá vláda. M. R. Štefánik v nej zastával post ministra vojny.

V rokoch 1916 - 1918 sa podieľal na formovaní československých légií, ktoré boli základom pre ozbrojené zložky budúceho československého štátu. Dekrét o vytvorení Česko-slovenskej armády vo Francúzsku vydala francúzska vláda 16. decembra 1917.

Milan Rastislav Štefánik vo svojom byte v Paríži.
Milan Rastislav Štefánik vo svojom byte v Paríži. Foto: Slovenské národné múzeum

Po medzinárodnom uznaní ČSR Štefánik putoval 13. novembra 1918 loďou do Vladivostoku a pomáhal organizovať návrat legionárov do vlasti. Späť do Francúzska cestoval 25. januára 1919, potom navštívil Taliansko.

Veriť, milovať, pracovať

Keď 4. mája 1919 letel z Talianska späť na rodné Slovensko, jeho lietadlo sa zrútilo v zlých poveternostných podmienkach neďaleko Ivanky pri Dunaji. Posledná rozlúčka so Štefánikom sa konala na štyroch miestach – 10. mája v Bratislave, o deň neskôr v Košariskách, potom v Brezovej pod Bradlom a na Bradle. Tu v roku 1928 sprístupnili známu mohylu, postavenú podľa návrhu architekta Dušana Jurkoviča.

Na základe zákona NR SR č. 241/1993 Z. z. z 20. októbra 1993 o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch je 4. máj - výročie úmrtia Milana Rastislava Štefánika - pamätným dňom SR. Dodnes najznámejším je Štefánikovo krédo: „Veriť, milovať, pracovať“.

Bojoval proti nepriazni osudu

Podľa historika Michala Kšiňana z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) je na Štefánikovi zaujímavá aj jeho nezlomná vôľa a energia, s akou zápasil s nepriaznivými životnými okolnosťami – s nedostatkom peňazí i so zdravotnými problémami, ktoré vyplývali hlavne zo stresu a z vyčerpania.

Mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle.
Mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle. Foto: Facebook/Ondrej Dostál

„Dalo by sa však povedať, že v prenesenom zmysle bojoval celý život proti nepriazni osudu – napríklad keď nemal dosť finančných prostriedkov na to, aby mohol dôstojne žiť v Paríži. Spočiatku mu nestačili peniaze ani na to, aby si mohol kupovať dostatok jedla, aby mohol kúriť... Prišiel ako imigrant do krajiny, kde sa však veľmi rýchlo presadil. Celý život bojoval s problémami, ktorým musel čeliť, a z takéhoto hľadiska by sme ho mohli označiť za bojovníka,“ pripomenul Kšiňan.

„Čo ma prekvapuje a udivuje, je jeho neskutočná životná energia. Bol chorý, no napriek tomu mal neskutočnú motiváciu, nikdy sa nezastavoval pred prekážkami - a tento jeho ‚ťah na bránu‘ je veľmi podnetný aj pre mňa osobne, ale aj pre mnohých iných, priblížil Kšiňan svoj osobný vzťah k Štefánikovi.

Vojakom sa byť necítil

Väčšina ľudí, prinajmenšom na Slovensku, si spája Štefánika s vojenskou uniformou. Pôvodne ho však ani neodviedli pre zlý zdravotný stav. „Štefánik narukoval až vo Francúzsku na začiatku prvej svetovej vojny. Bojoval na západnom fronte ako letec, ale keď sám o sebe rozprával, necítil sa ako vojak a nemal v tomto smere ani veľké skúsenosti. Bol síce generálom, ale túto hodnosť získal skôr z diplomatických dôvodov než za nejaké vojenské zásluhy," vysvetlil historik.

Štefánik bol menovaný do hodnosti francúzskeho brigádneho generála (bola mu prepožičaná) v júni 1918. Generálom na Slovensku sa stal in memoriam v roku 2004.

Cenia si ho aj v iných krajinách

Hoci je na Slovensku Štefánik vnímaný ako národný hrdina, teší sa jeho osobnosť rešpektu aj v ďalších európskych krajinách. „Cenia si ho pre rovnaké veci ako my na Slovensku. Romantický život, závratná kariéra a mimoriadne rýchly spoločenský vzostup potvrdzujú, že to bol mimoriadne šikovný človek, ktorý mal široký rozhľad a obrovské množstvo záujmov," vysvetľuje Kšiňan.

Plukovník Milan Rastislav Štefánik s generálom Grazianim a českým diplomatom Levom Sychravom na prehliadke československého práporu.
Plukovník Milan Rastislav Štefánik s generálom Grazianim a českým diplomatom Levom Sychravom na prehliadke československého práporu. Foto: Slovenské národné múzeum

Samozrejme, najviac je Štefánik spätý s Francúzskom, kde prežil značnú časť svojho života – s prestávkami 15 rokov. Pricestoval sem v novembri 1904 po svojej promócii a v roku 1912 získal francúzske štátne občianstvo. Rovnako bol zakorenený aj v Taliansku, dokonca odtiaľto pochádzala jeho snúbenica Giuliana Benzoniová.

„Povedzme si otvorene, že bežný Talian alebo Francúz zrejme Štefánika nepoznajú. Ale keď sa dostaneme do okruhu diplomatov, vojakov či do univerzitného prostredia, tam si Štefánika veľmi vážia. Najmä v Taliansku a Francúzsku, ale do istej miery aj v Rusku, hoci tam sú názory naňho rozpoltené pre jeho účasť na sibírskej misii, kde sa postavil proti boľševikom. Ale aj v tejto krajine sú historici, ktorí sa oňho zaujímajú,“ povedal Kšiňan.

Už ste čítali?

Keď začal Milan maľovať, svoj pôvod tajil, lebo sa bál reakcií…

Keď odhalil svoje meno a pôvod, v priebehu jedného večera stratil na…

Rasťo navštívil Severnú Kóreu: Hoci je to najkrutejší režim,…

Ľudia majú svojich diktátorov za bohov, ženy si môžu vybrať z 18 účesov,…

Lucie pečie hotové majstrovské diela: Na začiatku som bojovala,…

Je mladá, krásna a úspešná. Na konte má viacero…

Jej mladšia dcéra vyhrala MasterChef, staršia má detskú mozgovú…

Zdravotný stav Paulínky denne núti jej rodičov riešiť inkontinenciu,…

Vnuk Slováka z ikonickej fotky: Že je dedo slávny, sme zistili,…

Starý otec, Gusti Popovič prebýva v rodine maliara Ivana Popoviča naďalej. Napriek…

Kaštieľ Betliar odhalil ďalšie dobre ukryté tajomstvo: Reštaurátori…

Moderné technológie reštaurátorom umožňujú objavovať nové…

Bývalý skinhead z Prešova si vzal Rómku: Dnes sa bojím o naše…

Prešovčan Gabi bol zarytým skinheadom. Keď sa odsťahoval od partie do Anglicka,…

Slovenka najprv v USA upratovala domy, teraz hviezdi pred kamerami:…

Sny si plní v samotnej mekke filmu. Aj keď stále bojuje, robí naplno…