V mŕtvom dreve sa nachádza viac života ako v tom živom. Sú plné pokladov, na ktoré sme sa boli pozrieť
Ľubomíra Somodiová
Ľubomíra Somodiová

V mŕtvom dreve sa nachádza viac života ako v tom živom. Sú plné pokladov, na ktoré sme sa boli pozrieť

S miznúcim mŕtvym drevom z lesov či parkov sa strácajú aj živočíchy, o ktorých často nevieme, že ich domovom je spráchnivený strom. Našťastie, v pralesoch, ktoré sa nám zachovali, je ohromné množstvo rozkladajúceho dreva.

Odumretý strom v pralese a Bystruška zlatá. — Foto: Ľubomíra Somodiová, Milan Janák

MALACHOV/BRATISLAVA 22. júla - Mŕtve drevo je mŕtve len na oko, hmýri sa v ňom totiž život. Môžeme pokojne povedať, že sa v ňom nachádza viac života ako v živom strome. 

Hoci vo všeobecnosti mŕtve veci považujeme za nepotrebné, takéto drevo má v lese nezastupiteľnú úlohu.

Domov tým, ktorých prehliadame

Poskytuje totiž životný priestor, úkryt a zdroj potravy pre vtáky, netopiere a iné cicavce, ale obzvlášť je dôležité pre väčšinu druhov, ktoré sú v lese málo viditeľné - hmyz (najmä chrobáky), huby a lišajníky.

Prales Horná skala v Kremnických vrchoch.
Prales Horná skala v Kremnických vrchoch.  Veľké množstvo popadaných listov a stromov v rôznom stupni rozpadu spoločne s machmi vytvára hrubú mäkkú vrstvu, do ktorej sa miestami zabárajú nohy. Foto: Ľubomíra Somodiová

Hoci často panuje mýtus, že čistý les bez popadaných pňov je zdravý les, opak je pravdou. Prírodné lesy zachované v Európe sú ďaleko stabilnejšie. Rozkladajúce sa drevo stabilizuje les tým, že chráni svahy a pôdny kryt, čím zabraňuje erózii najmä počas búrok, silných dažďov a iných klimatických extrémov. Z dlhodobého hľadiska uchováva uhlík, čím limituje ďalšie dopady klimatických zmien.

Napriek tomu staré a spráchnivené stromy sú považované za „neporiadok“, a to najmä v mestách a obciach. „Problémom v parkoch a alejách miest a obcí je však i ‚ošetrovanie‘ zelene, keď často dochádza k tzv. vyčisteniu a zapečateniu dutín a ošetreniu hniloby. Vtedy sa často zničia vzácne druhy chrobákov, ktoré ako dospelé alebo ich larvy obývajú tento habitat,“ vysvetľuje pre Dobré noviny Milan Janák z WWF Slovakia.

Nedostatok mŕtveho dreva je podľa ochranárov aj v hospodárskych lesoch, kde takmer nenatrafíte na strom, ktorý sa dožil prirodzeného veku.

mŕtve drevo môže byť úkrytom aj pre skokana.
Mŕtve drevo môže byť úkrytom aj pre skokana. Foto: Milan Janák

Prales a jeho hmyzí hotel

Iné je to v pralesoch. S Janákom sme navštívili Hornú skalu, jednu zo 76 lokalít pralesov a pralesových zvyškov, ktoré na Slovensku máme. Nachádza sa neďaleko obce Malachov v Banskobystrickom kraji. Už pri prvých krokoch po jeho území bolo jasné, že nejde o obyčajný les.

Nevidno v ňom stopy po zásahoch človeka. Žiadne lesné cesty, orezané pne či pohodené odpadky. Na zemi sa váľa mŕtve drevo najrozmanitejších tvarov a hrúbky, v ktorom prekvitá život.

Hneď pri vstupe do pralesa nás privítal „žiariaci“ chrobák so zlatým krovkami. „To, čo sme videli, bola bystruška zlatá,“ identifikoval rýchlo sa pohybujúceho chrobáka Janák. Je to druh národného významu a vyskytuje sa hlavne v starých lesoch s množstvom hrubého mŕtveho dreva, do ktorého si vyhrýza komôrky na prezimovanie. „Ale pozor, ak sa ju pokúšate chytiť, pri manipulácii sa snaží brániť a vypúšťa zapáchajúcu tekutinu,“ hovorí s úsmevom.

Bystruška zlatá.
Bystruška zlatá. Foto: Milan Janák

Každá fáza rozkladu láka iných „obyvateľov“

Ako sme kráčali ďalej, podarilo sa mi zakopnúť o kmeň, ktorý bol načervenalý, akoby bol vymodelovaný z červenej hliny - ide však o červenú hnilobu.

Červená hniloba.
Červená hniloba. Foto: Ľubomíra Somodiová

Táto hniloba podľa ochranára láka vzácneho chrobáka drevníka ryhovaného. „Je to hrdzavočervený chrobák, vyskytuje sa na mŕtvom dreve v pralesoch a prírodných lesoch s množstvom hrubého mŕtveho dreva, od nížin až po horské lesy. Obľubuje červenú hnilobu – teda drevo, ktoré je už vo vysokom štádiu rozkladu. Hojne sa vyskytuje v jedinom slovenskom pralese na nížine Šúre. V bežne obhospodarovaných má veľmi zlé vyhliadky do budúcnosti,“ ozrejmil Janák.

„Osídlenie mŕtveho dreva sa mení aj v čase a podľa toho, ako mŕtve drevo mení podobu. Tvrdé, ešte nerozložené drevo slúži ako útočisko ešte len menšiemu množstvu organizmov, v prvom rade ho napádajú drevokazné huby,“ doplnil.

Najväčšia pestrosť života je podľa jeho slov viazaná na stredne rozložené kmene stromov. Čas rozkladu pritom závisí od dreviny. Buk sa v pralese rozloží za niekoľko desiatok rokov, no smrek sa môže rozkladať aj viac ako sto rokov. Drevokazné huby strom najskôr oslabia, takže ho začínajú osídľovať živočíchy –stonožky, roztoče, slimáky či slizniaky.

Plocháč červený.
Plocháč červený. Foto: Milan Janák.

Bez mŕtveho dreva by neboli

Nám sa podarilo na starom vyčnievajúcom „mŕtvom“ pni zarastenom machom uvidieť slizniaka karpatského, ktorý patrí ku karpátskym endemitom.

„Ide o veľmi vzácny druh, ktorého výskyt je obmedzený na vlhké prostredie karpatských listnatých a zmiešaných lesov. Typickou črtou je nápadné modré sfarbenie, ktoré sa pohybuje v odtieňoch fialovej, sýtomodrej až po tyrkysovú, ktorá môže mať až zelený nádych. Výrazné sfarbenie je spôsobené množstvom cyanínu v pigmentových farbivách pokožky. Je chránený druh,“ priblížil.

Spomenuté živočíchy nachádzajú svoj životný priestor pod kôrou a ako pomaly požierajú drevo, vytvárajú chodbičky pre ďalší hmyz. Duté priestory začínajú osídľovať i mory, čmeliaky, osi, muchy či mravce (druhy, ktoré žijú pod odumierajúcou kôrou, najmä mravec obrovský / mravec drevokaz, čo sú najväčšie druhy mravcov v strednej Európe). Patria do skupiny saproxylických druhov, ktorých život je viazaný na mŕtve drevo.

„Potrebujú ho pre život, no nemusia ho nevyhnutne požierať. Majú šancu sa zachovať nielen v pralesoch, ak ich zachránime a ochránime, no pomôcť by mohli i mestá a obce – ak by tiež napr. v parkoch či na cintorínoch nechali niekde bokom časť starého dreva tak, aby neohrozovalo návštevníkov, no slúžilo ako akýsi ‚chrobáčí hotel‘, vysvetľuje Janák.

Slizniak karpatský.
Slizniak karpatský. Foto: Ľubomíra Somodiová

Fúzač trpí nešetrným lesným hospodárením

Existujú aj druhy, ako je vzácny fúzač veľký, ktoré sa živia drevom, ale nemusí ísť nevyhnutne o mŕtve drevo. Fúzač, ktorého sme videli v pralese, bol kedysi na Slovensku hojne zastúpený, dnes je však vzácny. „Vyhrýza si komôrky skôr v živých stromoch, no strom dokáže fungovať desiatky rokov, hoci ho rozhryzú. Vyskytuje sa najmä v starých dubinách – napr. v našom jedinom pralese na nížine v Šúre. Na prežitie potrebuje staré a zachovalé listnaté porasty s dostatkom starých dubov,“ hovorí o chrobákovi, ktorý za sebou necháva hotové rezbárske umenie.

Jeho príbuzný, fúzač karpátsky, je endemit a vyskytuje sa len v starých lesoch Karpát, teda na Slovensku, v Poľsku, na Ukrajine, v Rumunsku a nikde inde na svete. Je preto prísne chránený. Považuje sa za postglaciárny relikt. U nás bol zaznamenaný najmä v Nízkych Tatrách, na Podbanskom, v Malej a Veľkej Fatre a v Slovenskom Rudohorí. „Prvý raz ho opísal slovenský (uhorský) prírodovedec Karol Brančík (1842-1915)," doplnil ochranár.

„Samičky sú zreteľne väčšie ako samčeky. Na hlave má po stranách veľké zlatožlté oči, krovky sú lesklé modré, modrozelené až fialové. Jeho larvy sa vyvíjajú v dreve zemolezu čierneho, a keďže tieto kry sa pri ťažbe často zlikvidujú, fúzač veľmi trpí nešetrným lesným hospodárením, resp. veľmi by mu prospelo šetrnejšie hospodárenie v lesoch,“ hovorí.

Fúzač veľký. — Foto: Ľubomíra Somodiová
Typické výtvory fuzáča veľkého. — Foto: Milan Janák.
Fuzáč karpatský. — Foto: Zuzana Malkusová

Výrub starých bučín i ponechávanie vyťaženého bukového dreva v lese počas leta zas ohrozuje fúzača alpského. Samička totiž do spálených stromov nakladie množstvo vajíčok, ktoré sa odvozom dreva a spracovaním zničia. Na mŕtve drevo je viazaný aj život vzácnych chrobákov, ako sú Boros schneiderov, kovačik fialový či roháč obyčajný.

Vysadené smrečiny a lykožrút

„Ak hovoríme o chrobákoch, tak možno môžeme spomenúť i lykožrúta, ktorého pozná hádam každý. Tento však rozhodne nepatrí medzi chránené druhy hmyzu. Naopak, darí sa mu u nás čím ďalej, tým viac: kedysi vylietavala do roka jedna –dve generácie, dnes už má za rok i 3-4 generácie, a to preto, lebo sa i u nás výrazne otepľuje, a tiež preto, lebo človek rozšíril na území Slovenska smrekové porasty aj tam, kde sa prirodzene nevyskytovali,“ ozrejmil Janák.

Mŕtve drevo obľubuje napríklad aj salamandra škvrnitá. Zhnité a padnuté drevo využíva ako úkryt a zimovisko. Podobne však pod kôrou mŕtveho dreva možno nájsť ukryté aj iné druhy obojživelníkov, napr. skokana hnedého.

Stojace mŕtve drevo je zas veľmi dôležité pre vtáky, ako sú dutinové hniezdiče. Či už ide o ďatle, sovy alebo kuviky.

Pomôžte ochrániť pralesy aj mŕtve drevo

Veľké množstvo mŕtveho dreva sa nachádza práve v pralesoch, ktoré sú sú naše posledné prirodzené lesy v mori pozmenených obhospodarovaných lesov. Ochranári tvrdia, že odstraňovanie rozkladajúceho sa dreva z lesov je jedným z hlavných ohrození prežitia takmer tretiny druhov žijúcich v lese a priamo súvisí s dlhým červeným zoznamom ohrozených druhov.

Prales Horná skala, ktorý sa zatiaľ nachádza v druhom stupni ochrany, lemuje hospodársky les, hoci v jeho blízkosti sa nachádza známy Badínsky prales, ktorý je v piatom stupni ochrany.

„V rokoch 2010-15 sme zmapovali 10 180 hektárov lesov v prirodzenej forme, čo tvorí 0,5 percent všetkých lesov na Slovensku,“ povedal pred časom Juraj Vysoký z občianskeho združenia Prales, ktorý sa sám posielala na ich mapovaní.

Až 31% z tejto rozlohy nie je chránených 5. najvyšším stupňom ochrany prírody podľa zákona o ochrane prírody a krajiny. Znamená to, že im hrozí poškodenie alebo zničenie ťažbou dreva, prípadne rozvojom lyžiarskych stredísk, výstavbou a podobne.

Ak chcete dať pralesom „5-ku“, môžete sa pripojiť k petícii WWF Slovensko a PRALES o.z., v ktorej žiadajú vládu o vyhlásenie prírodnej rezervácie PRALESY SLOVENSKA. Petíciu možno podpísať na tomto odkaze.

Už ste čítali?

Keď začal Milan maľovať, svoj pôvod tajil, lebo sa bál reakcií…

Keď odhalil svoje meno a pôvod, v priebehu jedného večera stratil na…

Rasťo navštívil Severnú Kóreu: Hoci je to najkrutejší režim,…

Ľudia majú svojich diktátorov za bohov, ženy si môžu vybrať z 18 účesov,…

Lucie pečie hotové majstrovské diela: Na začiatku som bojovala,…

Je mladá, krásna a úspešná. Na konte má viacero…

Jej mladšia dcéra vyhrala MasterChef, staršia má detskú mozgovú…

Zdravotný stav Paulínky denne núti jej rodičov riešiť inkontinenciu,…

Vnuk Slováka z ikonickej fotky: Že je dedo slávny, sme zistili,…

Starý otec, Gusti Popovič prebýva v rodine maliara Ivana Popoviča naďalej. Napriek…

Kaštieľ Betliar odhalil ďalšie dobre ukryté tajomstvo: Reštaurátori…

Moderné technológie reštaurátorom umožňujú objavovať nové…

Bývalý skinhead z Prešova si vzal Rómku: Dnes sa bojím o naše…

Prešovčan Gabi bol zarytým skinheadom. Keď sa odsťahoval od partie do Anglicka,…

Slovenka najprv v USA upratovala domy, teraz hviezdi pred kamerami:…

Sny si plní v samotnej mekke filmu. Aj keď stále bojuje, robí naplno…