Druhá vlna španielskej chrípky bola najsilnejšia: Už vtedy sa svet boril s jej popieračmi, dnes však máme v mnohom navrch
Monika Hanigovská
Monika Hanigovská

Druhá vlna španielskej chrípky bola najsilnejšia: Už vtedy sa svet boril s jej popieračmi, dnes však máme v mnohom navrch

Pozrite sa na vírusové ochorenia očami uznávaného rakúskeho historika lekárstva, redaktora magazínu Historická revue, doktora zaoberajúceho sa históriou španielskej chrípky a ďalších odborníkov.

Momentka počas španielskej chrípky a počas pandémie COVID -19 na Slovensku. — Foto: Instagram/mosman_living, TASR/Milan Kapusta

BRATISLAVA 14. novembra – Španielska chrípka a nový koronavírus majú toho oveľa viac spoločného, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Pandémia, vracajúce sa vlny vírusu, nosenie rúšok, popierači, protesty, konšpiračné teórie či niektoré opatrenia čoraz viac spájajú obe ochorenia.

Medzi spoločnými ukazovateľmi sa však nájdu také, ktoré tieto respiračné ochorenia zásadne rozdeľujú. Pred vyše storočím existovali popierači španielskej chrípky - počas jej trvania a aj po jej skončení. „Najznámejšie bolo tvrdenie, že pandémiu spôsobila očkovacia látka. Očkovalo sa síce proti rôznym baktériám, ale pravý pôvodcu - vírus - nebol známy,“ vysvetlil Harald Salfellner, uznávaný rakúsky historik lekárstva, autor publikácie o hrôzach španielskej chrípky.

V smrtiacej vlne pandémie chrípky v roku 1918 boli milióny ľudí odsúdené na smrť preto, lebo vtedajší odborníci nevedeli nič o šírení vírusov a chorôb dýchacích ciest a nedisponovali dnešnými technickými možnosťami. Dnes sme sa podľa slov uznávaného rakúskeho historika ako ľudstvo zo španielskej chrípky veľmi nepoučili, no mohli by sme.

Horšia druhá vlna, no predsa rozdiel

Španielska chrípka bola nezvyčajne smrteľná pandémia chrípky, ktorú spôsobil chrípkový vírus H1N1. Prejavila sa v troch vlnách - trvala od jari 1918 do zimy 1919 a zabila 50 až 100 miliónov ľudí na celom svete. Prvá vlna sa objavila na jar 1918, pričom v auguste 1918 vírus zmutoval a stal sa nebezpečnejším - v októbri 1918 bol najsmrteľnejším.

 „Zdravotnícki experti očakávajú, že počet infekcií Covidu-19 sa počas tejto zimy zvýši. V zimnom a menej vlhkom vzduchu môžu častice prenášajúcich vírusov zostať vo vzduchu dlhšie. Naše nosné membrány sú navyše suchšie - v zime sú náchylnejšie na infekcie a keďže je chladnejšie počasie, trávime viac času v interiéroch bez dostatočného vetrania, čo znamená, že vírus má vyššiu pravdepodobnosť šírenia,“ informuje CNN.

Viac sa k téme vyjadril aj doktor Jeremy Brown, lekár pohotovostnej starostlivosti a autor knihy s názvom Chrípka: Storočný lov na vyliečenie najsmrteľnejšej choroby v histórii. „Covid-19 si zatiaľ nevyžiadal toľko obetí na životoch ako chrípka. V podstate v USA zomrelo na konci pandémie roku 1918 okolo 675 000 ľudí. To by dnes v Amerike boli asi 3 milióny ľudí. Dobrou správou je, že sme tieto čísla nezaznamenali - samozrejme, terajšie čísla sú skutočne dosť otrasné,“ hovorí, no zároveň s výstrahou dodáva, že príbeh, o ktorom dnes hovoríme, sa ešte neskončil“.

Rodina počas španielskej chrípky.
Rodina počas španielskej chrípky. Foto: greelane.com

Prečo si ľudstvo zlomilo krk na druhej vlne

Druhá smrteľná vlna chrípky sa po obzretí do minulosti môže stať „dobrou učiteľkou“:Existuje niekoľko možností, prečo bola druhá vlna v roku 1918 taká strašná, vrátane vírusu, ktorý možno mutoval, a vzorcov ľudského pohybu a správania sa v tej dobe.“

Podľa slov doktora Johna M. Barryho, autora diela s názvom Veľká chrípka: Príbeh najsmrteľnejšej pandémie v histórii, počas „španielskej jari“ neboli vytvorené dostatočné dobré podmienky na to, aby sa infekcia ľahko šírila, a preto sa musela chrípka prispôsobiť. „Potom prebehla mutácia, ktorá bola dobrá na infikovanie ľudí a tiež virulentnejšia (nákazlivá sila mikroorganizmov vyvolať infekčné ochorenie – pozn. red.),“ vysvetľuje.

U pacientov s chrípkou sa často rýchlo vyvinula pneumónia a do druhého dňa brala to najcennejšie - ľudské životy. Za jej prudké rozšírenie môže prvá svetová vojna, ktorá spôsobila nekontrolovateľné šírenie prostredníctvom vojsk a preplnených vojenských táborov.

Fotka má vyše 100 rokov, no je silným odkazom na dnešnú dobu.
Fotka má vyše 100 rokov, no v mnohom presne vystihuje aj dnešnú dobu. Foto: greelane.com

Pomohla tomu vojna

Viac prezradil pre Dobré noviny historik Jaroslav Valent z magazínu Historická revue: „V tomto čase nebol na španielsku chrípku pripravený prakticky nikto. Šírenie choroby malo úzky súvis s prvou svetovou vojnou. Z vojenských táborov USA sa spolu sa americkými vojakmi choroba šírila najskôr vo francúzskych prístavoch, kde sa americká armáda vylodila. Treba spomenúť historickú okolnosť, že Spojené štáty sa zapojili v roku 1917 do vojny proti Nemecku po boku Francúzska a práve v roku 1918 sa realizoval rozsiahly presun viac než miliónovej americkej armády na západný front. V momente, keď sa choroba dostala do zákopov, už ju nebolo prakticky možné zadržať a v otrasných hygienických podmienkach zákopovej vojny sa šírila medzi vojakmi jednej aj druhej strany. Keď sa vojna skončila, vojaci španielsku chrípku rozšírili aj doma v zázemí medzi civilné obyvateľstvo. Treba uviesť, že v tom čase bola väčšina populácie výrazne oslabená 4 rokmi vojny, nedostatku základných potravín a chudobou. Aj preto zomieralo aj pomerne veľa mladých ľudí. Ďalšia vlna šírenia choroby nastala už v roku 1919 počas mierových rokovaní v Paríži, keď delegáti, politici, novinári a najrôznejší sprievodný personál rozniesol chorobu z Paríža a Európy prakticky do celého sveta.“

Tam, kam cestoval vojenský personál, kráčal i vírus. Výsledkom boli chrípka a zápal pľúc: „Na jeseň ochorelo 20 až 40% personálu americkej armády a námorníctva a narušili tak výcvik,“ informuje ďalej americký portál.

Polícia počas španielskej chrípky.
Polícia počas španielskej chrípky. Foto: greelane.com

Šesť dní po hlásení prvého prípadu chrípky v Camp Devens  štáte v Massachusetts sa prípady znásobili na 6 674 prípadov. Keď si tamojší plukovník Victor C. Vaughan spomenul na tábor Devens, povedal, že „to bolo šokujúce“, napísala reportérka Gina Kolata vo svojej knihe s názvom Chrípka: Príbeh veľkej chrípkovej pandémie z roku 1918 a hľadanie vírus, ktorý to spôsobil.

„Tu bol Vaughan, uprostred prvej vojny, ktorý používal moderné zbrane, ktoré rúcali mladých mužov guľometmi a plynovou vojnou, a napriek tomu to nebolo nič v porovnaní s touto chorobou, “ píše sa o jeho svedectve v knihe. Prečo španielska chrípka vyhrávala?

Bol to nedostatok vedomostí o charaktere, správaní a závažnosti vírusu: „Pandémia sa objavila pred tým, ako mali povedomie o tom, ako vírus vyzeral, ako poznali možnosť, ako je možné ho izolovať. Pomsta druhej vlny priviedla niektorých ľudí a lekárov k domnienke, že majú dočinenia s chorobou odlišnou od toho, čo ich na jar sužovalo. Úmrtia na chrípku vrcholili v novembri 1918, čo bol pravdepodobne najsmrteľnejším mesiacom pandémie.“

Španielska chrípka a COVID -19 majú veľa spoločného, no aj rozdielneho.
Španielska chrípka a COVID -19 majú veľa spoločného, no aj rozdielneho. Foto: greelane.com

Popierači ochorenia už pred vyše 100 rokmi

V tejto dobe tiež existovali popierači, ktorí túto chorobu zľahčovali. „Aj vtedy sa konali demonštrácie proti pandemickým opatreniam, len neboli tak rozsiahle ako v časoch COVIDu. Dochádzalo k nim iba v Amerike, navyše výhradne na lokálnej úrovni. Zoskupenia popierajúce samú existenciu španielskej chrípky alebo jej pôvod vystúpili do popredia až potom, čo pandémia z roku 1918 skončila. Najznámejšie je ich tvrdenie, že pandémiu spôsobila očkovacia látka. Očkovalo sa síce proti rôznym baktériám, ale pravý pôvodca - vírus - nebol známy,“ vysvetlil Salfellner.

Ten aj dnes tvrdí, že ľudstvo sa zo španielskej chrípky veľmi nepoučilo, upozorňuje portál CNN Prima NEWS. V čase španielskej chrípky taktiež bujneli konšpiračné teórie: „Áno, o ich šírenie sa napokon aktívne starali oddelenia propagandy oboch strán prvej svetovej vojny. Najmä to americké rado poukazovalo na nemecký pôvod chrípky. Šírilo mnohé správy, ktoré by sme dnes nazývali ako typické ‚fake news‘. Veľmi nápadité bolo napríklad oznámenie, že nemecké ponorky vysadili pred americkým pobrežím ryby nakazené španielskou chrípkou.“

Sociálny dopad, rúška, opatrenia a zákaz pľuvania

Chrípka dokázala v roku 1918 pretrhať sociálne vzťahy. Zhruba polovica úmrtí bola medzi mladými dospelými vo veku 20 až 40 rokov, na rozdiel od súčasnej pandémie, ktorá si vyberá životy starších ľudí a u ktorých, je žiaľ, vyššia pravdepodobnosť vážneho ochorenia a úmrtia na COVID-19.

V období španielskej chrípky bolo zrušených mnoho podujatí, fungovať prestali aj školy. „Strach chodil všade a spôsobil, že mnoho rodinných kruhov sa opäť stretlo, pretože rôzni členovia nemali čo iné robiť, len zostať doma,“ napísala reportérka Kolata. Vtedajšie úrady vyzvali ľudí k noseniu masiek, niekde dokonca zakázali pľuvanie. Úradníci ukladali represívne opatrenia vrátane pokút voči ľuďom, ktorí porušili novovzniknuté pravidlá.

 „V čase pandémie španielskej chrípky sa pomerne v masovej miere (už po prevalení informácie o pandémii)  rozširovali letáky a plagáty s výzvou na dodržiavanie hygienických návykov, zakrývanie si úst a nosa. Koniec-koncov, vidíme aj z dobových fotografií, že mnohí obyvatelia európskych miest nosili rúška a uplatňoval sa aj zákaz cestovať verejnou dopravou bez zakrytia nosa a úst, tak ako to poznáme dnes. O nejakej jednotnej národnej či medzinárodnej politike boja proti tomuto vírusu tak ako to poznáme dnes sa však nedalo hovoriť,“ vysvetlil pre Dobré noviny Jaroslava Valenta.

Ochrana nosa a úst pred takýmto vírusovým ochorením bolo vôbec prvýkrát použité počas španielskej chrípky:  „V prípade respiračne prenášanej pandémie bolo prvýkrát masovo použité u španielskej chrípky a potom až u Covidu-19. V čase španielskej chrípky sa nosili vo Švajčiarsku, vo Francúzsku, v Anglicku, v USA a v Japonsku,“ objasnil Harald Salfellner, no rúška nebola pre verejnosť  žiadnou novinkou. Koncom 19. storočia ich zaviedli do praxe nemeckí chirurgovia, ktorí ich používali počas zákrokov, aby rany nemocných nekontaminovali kvapôčkami zo svojho dychu.

O lockdown podľa slov Salfellnera nemal nikto záujem: „Politici sa v spolupráci s lekármi snažili situáciu upokojiť. Ubezpečovali ľudí: ‚Nebojte sa, toto nie je mor. Počas niekoľkých týždňov sa to zase skončí ‘. V tomto vidím obrovský rozdieľ oproti dnešku, keď naopak pestujeme atmosféru strachu. Vtedajší ľudia sa pri zdravení nezaoberali takým šaškovaním, ako v priamom prenose predvádzajú dnešní politici. Alebo si viete snáď predstaviť prezidenta T. G. Masaryka, ako sa lakťom zdraví s Edvardom Benešem a Milanom Rastislavom Štefánikom?“.

Hromadné šitie rúšok v minulosti aj odpor voči nim

História sa opäť opakuje. Počas španielskej chrípky medzi ľuďmi panovala empatia, pričom sa zachovalo množstvo fotografií, na ktorých napríklad členky Červeného kríža hromadne šijú rúška pre obyvateľov, no počiatočná podpora ľudí, začala rýchlo pokryvkávať,

Viac prezradil opäť Salfellner: Po počiatočnom súhlasu s nosením rúšok začal po veľmi krátkej dobe narastať odpor. Úrady sa snažili nosenie presadzovať nariadeniami a neskôr aj ostrými policajnými opatreniami. Viedla dokonca až k zatýkaniu a pobytu odporcov rúšok v obecnom žalári, to sa stalo napríklad v San Franciscu. Argumenty odporcov rúšok boli rovnaké ako tie dnešné – rúška podľa nich nepomáhajú, predstavovali útok na osobnú slobodu.“

O vírusoch vieme viac, mali by ste vyťažiť maximum

Doba pokročila, a to je významný krok v boji proti koronavírusu či chrípke. „Technologické vylepšenia umožňujú výskumníkom sledovať bunky a vírusy prostredníctvom elektrónových mikroskopov a röntgenovej kryštalografie, čo vedie k zachytávaniu v miliónových počtoch. Mikrobiológovia teraz môžu izolovať, identifikovať a opísať štruktúru vírusov,“ informuje americká CNN.

Hoci svet ohlásil už niekoľko testov na koronavírus, podľa slov Giny Kolaty „dostatočné testovacie schopnosti a testy trvajú dlho“. „Keď začnete pociťovať niečo ako koronavírus, kde príznaky môžu napodobňovať príznaky chrípky - vysoká horúčka, zimnica - môžete skutočne ľahko prekabátiť testovací systém v prípade, keď prepukne chrípková sezóna,“ myslí si.

Čo na nás nestriehne z minulosti a čo môžeme urobiť inak

V rukách však držíme niekoľko tromfov. „Po prvé, aktuálne, chvalabohu, neprebieha žiaden globálny vojnový konflikt, ktorý by na bojiská koncentroval milióny mužov. Po druhé, nebola zavedená žiadna cenzúra (aspoň vo väčšine sveta – v prípade Číny sú o tom značné pochybnosti) o výskyte a rozsahu choroby tak, ako to bolo v rokoch vojnovej propagandy počas prvej svetovej vojny. Voči nebezpečenstvu sa tak môžeme aktívnejšie postaviť a mobilizovať. A po tretie, lekárska veda všeobecne za posledné storočie výrazne postúpila vpred. V rokoch 1918 – 1920 sa často liečili veľkými dávkami aspirínu či chinínu, ale prakticky neexistoval účinný liek, keďže nikto príčinu choroby nedokázal spočiatku zadefinovať. Dnes sme v popise ochorenia a metód predchádzania tejto pandémie omnoho ďalej,“ vyratúva prednosti Jaroslav Valent.

Napriek tomu, že choroba môže v niektorých krajinách a oblastiach stúpať, sú tu ľudia, ktorí môžu chorobu potlačiť, alebo sa na ňu dobre pripraviť. Fyzické dištancovanie, správne nosenie rúšok, dezinfekcia rúk, vyhýbanie sa prostriedkom hromadnej dopravy, to sú stále správne kroky v prevencii. Podľa CNN je vhodné aj zásobiť sa potravinami, lekárskymi potrebami a prostriedkami v prípade mimoriadnych situácií byť ohľaduplný k ostatným.

Už ste čítali?

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…

Horský vodca Ján Kořínek: Ak sa stretnete zoči-voči medveďovi,…

Pre milovníkov prírody a turistov má jasný odkaz.

František prácu smetiara miluje: Nie je to voňavá robota, no…

Vnúčatám kúpil ako hračku smetiarske auto, aby im mohol ukázať,…

25 rokov predáva kapustu na Miletičke: Pochádzam z generácie,…

Ak ste pravidelnými návštevníkmi známej Miletičky, meno…

Slovák Marek pracuje pre Teslu: Tvrdú morálku v práci vydržíte,…

Marek Vančo pracuje v americkej centrále Tesly v tíme autopilota pre samojazdiace…

O slovenskú gymnazistku majú záujem na Oxforde. Od vedeckej…

Paulína na sebe pracovala nad rámec toho, čo vyžaduje škola. Drina sa…