Slovensko aj v minulosti vyrábalo vlastné vakcíny. Pomohli nám poraziť záškrt či šarlach

BRATISLAVA 5. marca - Už v Československu sme vyvíjali vakcíny proti rôznym smrteľným chorobám. Ako uvádza portál pravda.sk, už v novembri roku 1925 vznikol Štátny zdravotný ústav, kde vyvíjali a testovali očkovacie látky. Po návrate z Francúzska ho pomáhal budovať aj významný lekár a imunológ Bohuslav Feierabend, ktorý viedol oddelenie pre výrobu sér a očkovacích látok. 

O niekoľko rokov neskôr sme už dokázali produkovať vakcíny na veľmi nebezpečné ochorenia, ako je napríklad záškrt. Na ten sa začalo celoplošne očkovať už v roku 1946. Vďaka vakcínam táto nebezpečná choroba do roku 1980 úplne vymizla. Ministerstvo zdravotníctva chcelo ročne podať vakcínu až 600 - tisíc deťom. 

Vďaka ústavu sme porazili mnohé choroby

Slovensko od roku 1938 vytváralo vakcíny aj na osýpky, dávivý kašeľ či šarlach. Epidémiu osýpok sme v našej krajine zaznamenali aj v roku 2018, ktorá sa k nám dostala z Veľkej Británie. Spôsobil to najmä pokles preočkovania populácie a ochorenie postihlo najmä deti, ktoré obišla povinná vakcinácia. Dusili sa, nevedeli ľahko prehĺtať potravu, zvracali, mali hnačky či silný hnisavý zápal spojiviek. 

Ústav na výrobu očkovacích látok sa mal skladať z jedenástich oddelení. Vakcíny vyrábalo, skúmalo a kontrolovalo Oddelenie pre bakteriologickú diagnostiku, ktoré malo pobočky aj v Brne, Bratislave a Košiciach. Tu sa očkovalo aj proti ovčím kiahňam. Proti týfusu a cholere prebehlo očkovanie už v roku 1945, najmä zadarmo alebo za dobrovoľný príspevok. Ústav vyvíjal aj očkovacie látky proti tuberkulóze a pravým kiahňam. 

Najskôr očkovali vojakov, potom všetkých ostatných obyvateľov. Štátny zdravotný ústav zásoboval sérami a vakcínami aj zdravotníkov pre bývalých väzňov koncentračných táborov. Po vojne sa už vakcíny vyrábali v rámci dvoch podnikov - v Čechách v rámci Biogeny a na Slovensku v rámci IMUNY. Vznikli aj Ústavy hygieny či epidemiológie, ktoré sa neskôr zlúčili a boli priamo podriadené Ministerstvu zdravotníctva. Nová organizácia mala názov Ústav sér a očkovacích látok (ÚSOL). 

IMUNA v Šarišských Michaľanoch prišla s vlastným protitetanovým sérom a ďalšími očkovacími látkami. Mali aj výskumné pracoviská v Čechách, najmä virologický ústav ČSAV. V roku 1953 tu výskumné pracovisko zriadil profesor Blaškovič, ktorý sa stal jeho riaditeľom. Pripravoval tu očkovaciu látku proti chrípke. 

Legenda československej virológie

Už odjakživa sa zaujímal o živé organizmy a stal sa svetoznámym. Dimitrij Slonim, významný český virológ vyvíjal vakcínu proti chrípke už od roku 1956. Uverejnil najväčšiu štúdiu o kliešťovej encefalitíde a skúmal aj očkovaciu látku na toto ochorenie. Bohužiaľ ju nedokázal získať. Vďaka nemu sa však Československo stalo prvou krajinou, ktorá porazila hrozbu detskej obrny.