Necítim hnev, ani nenávisť, hovorí žena, ktorá po skoku muža v nákupnom centre ostala na vozíčku
Tímea Gurová
Tímea Gurová

Necítim hnev, ani nenávisť, hovorí žena, ktorá po skoku muža v nákupnom centre ostala na vozíčku

Mladá lekárka sa snaží teraz búrať všetky stereotypy o ľuďoch, ktorí skončili na invalidnom vozíčku. 

Grace hnevá, keď si v nemocnici mýlia s pacientkou. — Foto: Twitter: Grace Spence Green

LONDÝN 27. mája – Jediná návšteva nákupného centra zmenila jej život na nepoznanie. Deň, ktorý si pre ňu prichystal najtraumatizujúcejší zážitok v živote, nazýva chvíľou, kedy zachránila inému človeku život a ďakuje za získanú empatiu aj priateľov.

Grace sa v jedno októbrové popoludnie vybrala do nákupného centra. Netušila, že práve v okamihu, keď prechádzala vestibulom, sa rozhodne z o tri poschodia nad ňou vyskočiť muž. Dopadol priamo na ňu. Zlomil jej chrbát, poranil miechu, zlomil krk. Grace sa prebudila až v nemocnici.

Na tele nemala škrabanec, nevidela modrinu ani stopy krvi. Závažnosť svojho zranenia si nechcela uvedomiť.

Tím lekárov sa ju niekoľko týždňov snažil stabilizovať. „Nikdy si nepomyslíš, že to budeš práve ty, kto utrpí tento druh zranenia. Stále som si vravela, že nie, nie som to ja. Ja predsa nemôžem skončiť na invalidnom vozíčku,“ spomína Grace. Jej príbeh priniesol The Guardian.

Grace musela na rok prerušiť štúdium medicíny, týždne strávila v nemocnici ako pacientka.
Grace musela na rok prerušiť štúdium medicíny, týždne strávila v nemocnici ako pacientka. Foto: Grace Spence Green

Život na vozíku

Po osemhodinovej operácii chrbtice sa v jednej miestnosti stretli s jej rodičmi aj priateľom. Lekár im chcel ukázať výsledky magnetickej rezonancie. Grace vtedy prvýkrát pochopila, že osobou, ktorá zo dňa deň skončí na vozíčku, je skutočne ona. Pohltil ju smútok, zaplavili slzy. Ostala zase sama, uväznená v nemocnici, a premýšľala nad svojim ďalším životom. Bol čierny, smutný, pochmúrny. Aký iný by predsa mohol byť život vozičkára?

Grace sa vynorili všetky negatívne správy o ľuďoch na vozíku. O ich utrpení, životných prekážkach. „Nebolo to ľahké. Cítila som obrovskú stratu a nevedela som si predstaviť, že by som na invalidnom vozíku mohla mať dobrý život. Jediné, čo ma držalo pri živote bol fakt, že sa vraciam k štúdiu medicíny,“ spomína Grace. Štúdium musela kvôli úrazu na rok prerušiť.

Časť 1 / 2

Už ste čítali?

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…

Horský vodca Ján Kořínek: Ak sa stretnete zoči-voči medveďovi,…

Pre milovníkov prírody a turistov má jasný odkaz.

František prácu smetiara miluje: Nie je to voňavá robota, no…

Vnúčatám kúpil ako hračku smetiarske auto, aby im mohol ukázať,…

25 rokov predáva kapustu na Miletičke: Pochádzam z generácie,…

Ak ste pravidelnými návštevníkmi známej Miletičky, meno…

Slovák Marek pracuje pre Teslu: Tvrdú morálku v práci vydržíte,…

Marek Vančo pracuje v americkej centrále Tesly v tíme autopilota pre samojazdiace…

O slovenskú gymnazistku majú záujem na Oxforde. Od vedeckej…

Paulína na sebe pracovala nad rámec toho, čo vyžaduje škola. Drina sa…