Psychologička: Nemajme výčitky, ak sa počas pandémie cítime dobre. Za šťastie si je zodpovedný každý sám
Simona Gálová
Simona Gálová

Psychologička: Nemajme výčitky, ak sa počas pandémie cítime dobre. Za šťastie si je zodpovedný každý sám

So psychologičkou Veronikou Ragan sme sa rozprávali o tom, aký dopad má na našu dušu stále pretrvávajúca pandémia.

Psychologička a coachka Veronika Ragan. — Foto: Archív Veroniky Ragan; Pexels - Taryn

Komfortná zóna pre nás predstavuje bezpečný priestor. Komfortom môže byť aj úzkosť, ktorá v konečnom dôsledku nie je pre nás dobrá, ale ten strach z kroku do neznáma je veľmi ťažký. Tu tiež môže pomôcť sedenie so psychológom.

Stretli ste sa aj s ľuďmi, pre ktorých bola pandémia vlastne veľmi dobrým životným obdobím?

Človek na terapiu nepríde s tým, že mi je dobre. Väčšinou príde kvôli niečomu, čo ho trápi. Paradoxne, vďaka pandémii vyhľadali odbornú pomoc a ich život sa zmenil k lepšiemu. Prišli na to, že sú doma zavretí s partnerom, s ktorým si absolútne nerozumejú. Opustili pozície vo firmách, ktoré ich ničili. V konečnom dôsledku teda boli naozaj šťastní, že pandémia nastala. Inak by sa k sebe takto nedostali.

Čo, ak niekto cíti výčitky za to, že sa v období svetovej pandémie vlastne cíti dobre?

Toto môže byť vzorec správania, ktorý sme sa naučili v našich rodinách. Mám sa cítiť zle, ak sa niekto v mojom okolí cíti mizerne alebo trpí. Mal by som pomáhať všetkým, ktorí sa trápia. Mal by som zachrániť všetky obete. K tomu pridajme spoločenský tlak, prečo dostatočne nesúcitíme s druhými, a výčitky v nás sú na svete. Pozrime sa na to z objektívneho hľadiska - ja môžem byť šťastná, hoci ľudia okolo mňa trpia. Za šťastie je si zodpovedný každý sám. Aj keď v klasických rozprávkach vidíme, že princ zachráni smutnú princeznú z veže pred drakom.

Pomáha nám nejako to, že pandémiu zažívame všetci spoločne?

Vie nám to pomôcť v tom, že sa v niektorých pocitoch necítime sami. Na druhej strane nezostávajme ako spoločnosť v tom, že sa máme všetci zle a tak by to malo ostať. Takto nikdy neporastieme. To, že sa má väčšina ľudí teraz na svete zle, neznamená, že v tejto apatii ostanem.

Na ten pocit neistoty a následnej apatie si však človek rýchlo zvykne. Ako keby sme sa už nevedeli naozaj na nič tešiť.

Nastáva otázka, prečo nežijeme život každodenne tak, aby nám robil radosť. Toto je model, ktorý vidím u svojich klientov. Budem drieť, pracovať od rána do večera a potom si naplánujem na leto dovolenku. Tá dovolenka sa nakoniec pre covid zruší a on je z toho úplne nešťastný. Naše šťastie by nemalo byť závislé od budúcich plánov. Mali by sme sa zamerať na to, čo je to, čo môj život napĺňa každodenne. Nie iba raz do roka. 

Naučili sme sa počas pandémie nejaké vzorce správania, vďaka ktorým budeme žiť ten každodenný život lepšie?

U mojich klientov vidím, že si lepšie dokážu plánovať pracovný život. Vedia si lepšie uvedomiť, čo je pre nich dôležité. Niektorí vstávajú skoro, aby mohli mať na obed už voľno. Ale prejavuje sa to aj vo vzťahoch. Veľa z nás si uvedomilo, ktoré vzťahy v našom živote boli toxické. A takým sa už budeme v živote vyhýbať.

Ak v našom okolí vidíme človeka, ktorý obdobie pandémie nezvláda dobre a možno by potreboval pomoc od psychológa, ako mu to máme povedať?

Vytvoriť bezpečný priestor na konverzáciu. Stačí začať úplne obyčajne - počuj, vidím, že si poslednú dobu nejaký smutný, nahnevaný. Ak sa chceš o tom porozprávať, tak som tu pre teba. Môžeme ísť aj cez osobnú skúsenosť. Mňa sa ľudia pýtajú, či ako terapeutka chodím ku terapeutovi.

A chodíte?

Jasné. Každý z nás má nejaké veci, ktoré chce riešiť, aby sme ten život žili čo najslobodnejšie. Ak sme teda absolvovali terapiu, alebo sme boli iba na nejakej prednáške, podeľme sa o to s človekom, ktorý sa necíti dobre. Stačí povedať, že keď mi bolo na figu, bol som na dvoch sedeniach u terapeuta a pomohlo mi to. Týmto ukážeme našu zraniteľnosť.

Zároveň by sme mali poznať aj nejaké hranice. Dávajme si pozor na to, aby sme neskĺzli do spasiteľského módu, že ideme toho druhého človeka zachraňovať. Jasné, že ak máme človeka radi, chceme mu pomôcť, ale každý z nás si je za svoj život zodpovedný sám. Keď je niekto dotlačený k terapeutovi na silu, k ničomu to nevedie.

Máte aj vy takú skúsenosť?

Iste. S týmito klientmi sa veľmi ťažko pracuje, pretože sú v odpore a na sedení vlastne vôbec nechcú byť. Väčšinou oni sami ten svoj problém nevidia. Vidí ho rodina alebo blízky, ale ten klient sám nie. Ak sa chce niekto zmeniť len kvôli druhým, v živote to nebude udržateľné.

Viac si môžeme prečítať na ďalšej strane.

Časť 2 / 3

Už ste čítali?

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…

Horský vodca Ján Kořínek: Ak sa stretnete zoči-voči medveďovi,…

Pre milovníkov prírody a turistov má jasný odkaz.

František prácu smetiara miluje: Nie je to voňavá robota, no…

Vnúčatám kúpil ako hračku smetiarske auto, aby im mohol ukázať,…

25 rokov predáva kapustu na Miletičke: Pochádzam z generácie,…

Ak ste pravidelnými návštevníkmi známej Miletičky, meno…

Slovák Marek pracuje pre Teslu: Tvrdú morálku v práci vydržíte,…

Marek Vančo pracuje v americkej centrále Tesly v tíme autopilota pre samojazdiace…

O slovenskú gymnazistku majú záujem na Oxforde. Od vedeckej…

Paulína na sebe pracovala nad rámec toho, čo vyžaduje škola. Drina sa…