Naše babičky mali pravdu, sklo je ideálny obalový materiál. Prospieva zdraviu, aj našej planéte
Silvia Mabena
Silvia Mabena

Naše babičky mali pravdu, sklo je ideálny obalový materiál. Prospieva zdraviu, aj našej planéte

Pamätáte si, ako naše mamy nosievali z obchodu mlieko, malinovky či pivo vo vratných sklenených fľašiach? Toto sú dôvody, pre ktoré by sme nimi mali nahradiť jednorazové obaly aj dnes. 

Pri procese recyklácie skla sa ušetrí obrovské množstvo energie a primárnych surovín. Uhlíková stopa skleneného obalu sa ešte výraznejšie zníži, keď ho použijeme opakovane. Taká sklenená vratná fľaša je podľa environmentalistov najšetrnejším obalom. — Foto: Pexels / T. Swift, S. McCutcheon

BRATISLAVA, 6. septembra - Objavujeme to, čo naše mamy a staré mamy dávno vedeli. Vratné sklenené fľaše zažívajú comeback. Našťastie, aj u nás na Slovensku. Z internej štúdie spoločnosti Plzeňský Prazdroj Slovensko vyplýva, že vratné sklenené fľaše sú najobľúbenejšie vo vekovej kategórii 50 – 65 rokov (zrejme zo zvyku). Tiež u mladých ľudí vo veku 18 – 34 rokov. Generácia takzvaných „Husákových detí“ a ich mladších rovesníkov zasa častejšie siaha po plechovkách. Toto sú dôvody, pre ktoré by sme mali napríklad aj obľúbené pivo mali kupovať radšej vo vratnom skle. 

Krehký, ale výnimočný obal

Sklo má medzi obalmi výnimočnú pozíciu. Dá sa opakovane používať bez toho, aby sme sa museli obávať hygienického rizika. „Sklo je v porovnaní s inými materiálmi výborným obalovým riešením. Je to stuhnutá kvapalina a jeho póry sú také malé, že nimi nemôžu prejsť žiadne chemikálie. Žiadne látky nepreniknú dovnútra a žiadne látky sa z neho neuvoľňujú do nápojov či potravín,“ vysvetľuje Jane Muncke, švajčiarska toxikologička a vedecká riaditeľka Food Packing Forum. Hygiena však nie je jedinou jeho výhodou. Sklenené fľaše sa totiž dajú použiť opakovane. Platí to aj pri tých, v ktorých si napríklad kúpite pivo v obchode.

Sklo je podľa švajčiarskej toxikologičky Jane Muncke v porovaní s inými materiálmi výborným obalovým riešením. „Sklo je stuhnutá kvapalina a jeho póry sú malé, takže nimi nemôžu prejsť žiadne chemikálie.“
Sklo je podľa švajčiarskej toxikologičky Jane Muncke v porovaní s inými materiálmi výborným obalovým riešením. „Sklo je stuhnutá kvapalina a jeho póry sú malé, takže nimi nemôžu prejsť žiadne chemikálie.“ Foto: Pexels / S. Chai, T. Eliott

Vratná sklenená fľaša je podľa environmentalistov najekologickejším obalom. Keď sklenený obal používame opakovane, jeho uhlíková stopa sa každým novým naplnením výrazne znižuje. „Zálohované fľaše u nás plníme a vraciame do predaja v priemere 17-krát. Až následne ich vyraďujeme z obehu. Môžeme však nájsť aj fľaše, ktoré sú v obehu 18 rokov a stále sú v poriadku,” hovorí David Kovář z Plzeňského Prazdroja Slovensko.  Nie všetky fľaše sú však tak dlho v obehu. Napriek mnohým výhodám je sklenený obal pomerne krehký. Vtedy prichádza na rad jeho recyklácia.

Viete správne triediť sklo? 

Do zelených kontajnerov vhadzujte už spotrebované sklené fľaše a obaly. Nie je potrebné ich umývať, no so zvyškami džemov, paštét či nedopitých nápojov môže mať recyklátor problémy. Nemusíte dávať prácne dole etikety či triediť vrchnáky, ak neviete z akého materiálu sú vyrobené. S tým si spracovateľ pri recyklácii poradí. Podľa environmentalistu Mareka Brinzíka je mimoriadne dôležité, aby ľudia sklo dôsledne triedili: „Podľa posledných analýz v zmesovom odpade na Slovensku končí takmer 10% skla, čo je obrovská škoda. Toto sklo končí nevyužité na skládke.“ Do triedeného skla nepatria autosklá či zrkadlá. Tie by sme mali odniesť na zberné dvory.

Prečo je sklo materiálovým perpetum mobile

Sklo je totiž možné donekonečna recyklovať drvením a tavením bez toho, aby prišlo o svoje vlastnosti. ,,Pri procese recyklácie skla sa ušetrí obrovské množstvo energie a primárnych surovín,"  vysvetľuje environmentalista Marek Brinzík z NATUR-PACK. Recyklovanie skla znižuje uhlíkovú stopu a tiež šetrí surové materiály. Nielen zodpovedný výber obalu obľúbeného nápoja či potraviny pomáha pri redukcii odpadu.

Aj uvedomelé zaobchádzanie s obalovými materiálmi ako je sklo, prispieva k tomu, aby nám obal slúžil čo najdlhšie. „Fľašiam neprospieva skladovanie vonku na silnom slnku a na mrazoch. Inak môže sklo premrznúť alebo sa prehriať, kedy sa stáva krehkejším a náchylnejším k praskaniu,” vysvetľuje David Kovář z Plzeňského Prazdroja Slovensko. Sklenené nádoby na uchovávanie a uskladňovanie potravín tiež neznesú vysoké teplotné rozdiely. Sklenený pohár, v ktorom si napríklad kúpite kompót, stačí len umyť a celé roky koluje ako praktická dóza na potraviny v rodine. To, že je nutné počkať, kým uvarené jedlo trochu vychladne a až potom ho preložiť do sklenenej nádoby, vedeli už naše staré mamy. Možno si spomeniete na tú svoju, ktorá vám už po 105-krát zabalila svoj nedeľný kurací vývar do odloženého skleného pohára.

Nový život poškodenej fľaše

So zaujímavým nápadom využitia poškodených vratných fliaš a sklenených črepov prišla skupina Balance is Motion. Na tohtoročnom súťažnom podujatí GreenHack v Prahe predstavila návrhy reklamných predmetov a interiérových tvárnic vyrobených z recyklovaného skla. Naozaj rafinovaný prerod odpadu z pubov do moderného interiéru a vkusných úžitkových predmetov.  

Bar zhotovený z blokov z recyklovaného skla.
Bar zhotovený z blokov z recyklovaného skla. Foto: submissions.greenhack.eu

Návrat k overeným vratným fľašiam

Príchod nových obalových materiálov v podobe plechoviek či plastových fliaš však otvoril novú éru jednorazových obalov. Tie sú síce pohodlné, no stali sa pohromou pre životné prostredie. Možno si pamätáte na nedávne zábery vodnej nádrže Ružín zaplavenej odpadom. Každoročne z nej vytiahnu stovky ton odpadu, z ktorého asi  polovicu tvoria PET fľaše. „Práve jednorazové nápojové obaly najčastejšie končia vyhodené v prírode,“ tvrdí environmentalista Marek Brinzík. Znečisťovanie prostredia týmito obalmi je také vážne, že na Slovensku od januára budúceho roka pristupujeme k zálohovaniu plechoviek a PET fliaš. Každý z nás tak bude môcť prispieť k tomu, aby sa z odpadu stala cenná surovina.

Prazdroj motivuje Slovákov ku kúpe piva vo vratných fľaškách. Foto: Plzeňský Prazdroj Slovensko

O type využívaných obalov vo veľkej miere rozhodujú aj výrobcovia balených tovarov. V pivovare Prazdroj upriamujú pozornosť Slovákov na obaly, ktoré sú k prírode šetrnejšie. David Kovář vysvetľuje, prečo u nich končia s pivom v plaste a motivujú Slovákov ku kúpe piva vo vratných sklenených fľašiach: „Naším cieľom je, aby obaly na nápoje boli využité opakovane, či už znovu naplnené alebo ako materiál využitý na výrobu nových obalov. Z použitej pivnej PET fľaše kvôli špeciálnym ochranným membránam nemôže recykláciou vzniknúť ďalšia nová PET fľaša, ale len iný typ produktu.

V prípade hliníka, z ktorého sú vyrobené plechovky, je situácia iná. Z použitej plechovky môže vzniknúť nová plechovka. Na rozdiel od skla, sa ale nápoj do nej už opakovane zabaliť nedá. Práve opakované využívanie už vyrobených obalov, je podľa environmentalistu Mareka Brindzíka pre  našu planétu to najvhodnejšie riešenie.  

Za lepšiu recykláciu a využívanie skla v Európe vďačíme aj environmentálnej výchove spotrebiteľov.
Za lepšiu recykláciu a využívanie skla v Európe vďačíme aj environmentálnej výchove spotrebiteľov. Foto: Unsplash / J. Cousins

V Európe si ceníme sklo najviac zo všetkých

Podľa odborného amerického portálu Chemical and Engineering News je miera recyklácie skla v Spojených štátoch len na úrovni 33 %. Zvyšok skla tam končí na skládkach. V Európe sme na tom výrazne lepšie. Napríklad Nemecko, Švajčiarsko a ďalšie európske krajiny dosahujú až 90 %-nú mieru recyklácie. David Rue, inžinier a autor štúdie o spracovávaní skla v USA tvrdí, že tento rozdiel nie je v technologickom know-how: „USA zaostáva v recyklácií skla kvôli rozdielnej vládnej politike o spracovávaní odpadov a zanedbanému vzdelávaniu spotrebiteľov v ich návykoch.

Nielen na Slovensku, ale aj vo vyspelých európskych krajinách ako Nemecko či Nórsko dodnes veľmi efektívne funguje systém vratných sklenených fliaš. Z prieskumov vyplýva, že Európania výrobky balené v skle uprednostňujú vedome. Európska federácia kontajnerového skla (FEVE) zverejnila spotrebiteľský prieskum uskutočnený medzi 10 000 ľuďmi z 13-tich európskych krajín. Z údajov vyplýva, že ľudia sklo považujú za najlepší obalový materiál. V porovnaní s rokom 2016, kedy sa robil podobný prieskum, obľúbenosť skla narástla o 11 %. Podľa environmentalistov triedenie odpadov nie je maximum, čo môžeme pre životné prostredie urobiť. Mali by sme sa zaujímať o cirkularitu obalov, čiže ich opakované využívanie. Toto sú napríklad dôvody, pre ktoré si až 40 % účastníkov spomínaného spotrebiteľského prieskumu FEVE vyberá sklo pred inými obalovými materiálmi.

Krátka história skla

Sklo začali vyrábať pravdepodobne už okolo roku 4000 rokov p.n.l v starovekej Mezopotámii. Odtiaľ sa technológia dostala do Egypta, kde zo skla vyrábali vázy a drobné nádoby. V časoch rozmáhajúcej sa Rímskej ríše sa sklo stalo súčasťou bežného života. V tom čase nešlo ešte o číre sklo, ako ho poznáme dnes. Vyrábali sa z neho karafy, nádoby, šperky, dokonca zbrane aj nábytok. Na Slovensku vznikli prvé sklárne v 14.storočí„Vyrábame sklo tisíce rokov a stále nevieme presne povedať, čo to je,” filozofuje Mathieu Bauchy, expert na sklo a výskum materiálov Kalifornskej Univerzity v Los Angeles. V súčasnosti sklo mnohí odborníci i ekológovia označujú za supermateriál.

Článok bol vytvorený v spolupráci s Plzeňským Prazdrojom Slovensko. 

Už ste čítali?

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…

Horský vodca Ján Kořínek: Ak sa stretnete zoči-voči medveďovi,…

Pre milovníkov prírody a turistov má jasný odkaz.

František prácu smetiara miluje: Nie je to voňavá robota, no…

Vnúčatám kúpil ako hračku smetiarske auto, aby im mohol ukázať,…

25 rokov predáva kapustu na Miletičke: Pochádzam z generácie,…

Ak ste pravidelnými návštevníkmi známej Miletičky, meno…

Slovák Marek pracuje pre Teslu: Tvrdú morálku v práci vydržíte,…

Marek Vančo pracuje v americkej centrále Tesly v tíme autopilota pre samojazdiace…

O slovenskú gymnazistku majú záujem na Oxforde. Od vedeckej…

Paulína na sebe pracovala nad rámec toho, čo vyžaduje škola. Drina sa…