Významný objav v Pompejach: Nie úplne rozložené telo muža v hrobke prinieslo nové zistenia
TASR
TASR

Významný objav v Pompejach: Nie úplne rozložené telo muža v hrobke prinieslo nové zistenia

Kostra je mimoriadne dobre zachovaná. 

— Foto: Instagram: pompeii_parco_archeologico

Rím - Mimoriadne dobre zachovanú kostru odkryli archeológovia v hrobke na nekropole Porta Sarno v Pompejach. Objav rozširuje poznatky o pohrebnom ríte i divadelnej činnosti v tomto prírodným živlom zničenom starorímskom meste, informovali podľa agentúry Reuters tento týždeň predstavitelia Pompejského archeologického parku.

Čiastočne zmumifikované telo približne 60-ročného muža sa našlo v hrobke pochádzajúcej z posledných desaťročí existencie mesta, ktoré v roku 79 n. l. zničil výbuch sopky Vezuv. Náhrobný nápis uvádza, že pochovaný sa volal Marcus Venerius Secundio. Nápis sa zmieňuje aj o divadelných predstaveniach, ktoré sa v Pompejach hrávali v gréčtine. Je to vôbec prvýkrát, čo archeológovia našli priamy dôkaz, že v tomto meste na juhu starovekej Itálie sa hrali divadelné hry aj v gréčtine, aj v latinčine, vysvetľuje riaditeľ archeologického parku Gabriel Zuchtriegel.

Zároveň ide o jednu z najlepšie zachovaných kostier, aké sa kedy na uvedenom pohrebisku ležiacom tesne za pompejskými hradbami našli. Mŕtve telo Marca Veneria Secundiona nie je úplne rozložené – vykazuje známky čiastočnej mumifikácie a na lebke sú stále viditeľné sivé vlasy a ucho. V hrobke sa okrem Secundionových ostatkov našli aj dve kremačné urny

Nezvyčajný nález

Kostrový pohrebný rítus v prípade Marca Veneria je značne neobvyklý, keďže dospelí jedinci boli v jeho časoch v Pompejach prevažne spopolňovaní. A archeológovia teraz analýzou zvyškov textílií nájdených v hrobke skúmajú, či mohol byť nebožtík po smrti aj skutočne zabalzamovaný, alebo len jeho telo prešlo v uzavretom priestore prírodným mumifikačným procesom.

Meno Marcus Venerius sa objavuje aj v jednom pompejskom mestskom archíve, ktorý ho identifikuje ako verejného otroka a strážcu chrámu bohyne Venuše, ochrankyne Pompejí. Neskôr bol prepustený na slobodu a ak by išlo o toho istého človeka, jeho veľkolepá hrobka naznačuje, že sa mu následne podarilo dosiahnuť vysoké spoločenské i ekonomické postavenie, zamýšľa sa Reuters.

Pohrebisko Porta Sarno nie je v súčasnosti prístupné návštevníkom, i keď predstavitelia Pompejského archeologického parku už o možnostiach jeho sprístupnenia začali uvažovať.

V Pompejach v čase, keď ich sopečná erupcia pochovala pod popolom, žilo asi 13.000 ľudí. Samotná lokalita sa nachádza zhruba 23 kilometrov juhovýchodne od Neapola a bola objavená až v priebehu 16. storočia. Organizované vykopávky sa tam začali okolo roku 1750, približuje Reuters.

Už ste čítali?

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…

Horský vodca Ján Kořínek: Ak sa stretnete zoči-voči medveďovi,…

Pre milovníkov prírody a turistov má jasný odkaz.

František prácu smetiara miluje: Nie je to voňavá robota, no…

Vnúčatám kúpil ako hračku smetiarske auto, aby im mohol ukázať,…

25 rokov predáva kapustu na Miletičke: Pochádzam z generácie,…

Ak ste pravidelnými návštevníkmi známej Miletičky, meno…

Slovák Marek pracuje pre Teslu: Tvrdú morálku v práci vydržíte,…

Marek Vančo pracuje v americkej centrále Tesly v tíme autopilota pre samojazdiace…

O slovenskú gymnazistku majú záujem na Oxforde. Od vedeckej…

Paulína na sebe pracovala nad rámec toho, čo vyžaduje škola. Drina sa…