Nacistom sme poriadne zavarili. Pripomíname si výročie SNP, ktoré zo Slovákov napriek porážke spravilo víťazov
TASR
TASR

Nacistom sme poriadne zavarili. Pripomíname si výročie SNP, ktoré zo Slovákov napriek porážke spravilo víťazov

Pozrite si, ako vyzeralo povstanie, ktoré svetu ukázalo, že sa vieme postaviť aj najmocnejšiemu zlu. Nacistom sme výrazne uškodili, pretože nemohli použiť svoje jednotky na východe.

Archívna snímka z SNP. Slovenská armáda sa pripravuje na prechod do hôr a na partizánsky spôsob boja. — Foto: TASR

Bratislava/Banská Bystrica - Uplynulo presne 77 rokov od vypuknutia Slovenského národného povstania, ktoré sa stalo jednou z kľúčových udalostí slovenských dejín a potvrdilo svetu, že Slováci odmietajú kolaborovať s nacizmom.

Nesúhlas ľudí s režimami Tisa a Hitlera

"SNP znamenalo vyjadrenie otvoreného nesúhlasu slovenského obyvateľstva s režimom Slovenského štátu a jeho spojenectva s nacistickým Nemeckom. Zároveň znamenalo odmietnutie politiky Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, ktorej sa v dôsledku zahraničnopolitického oslabenia prvej Československej republiky podarilo na jeseň roku 1938 získať politickú dominanciu nad Slovenskom. Povstaním sa Slováci opäť prihlásili k demokratickým ideálom a aj vďaka nemu vstupovali do obnoveného Československa ako rovnocenný partner českého národa," povedal Róbert Arpáš z Historického ústavu SAV.

Do boja proti nacistom sa zapojilo okolo 60.000 vojakov a 12.000 partizánov. Na SNP sa aktívne zúčastnili príslušníci viac ako 30 národov a národností.

Všetko sa začalo v Žiline

Prvé boje prepukli v predpoludňajších hodinách 29. augusta 1944, keď sa vojaci žilinskej posádky pod vedením majora Jozefa Dobrovodského rozhodli brániť mesto pred blížiacimi sa nemeckými jednotkami. Povstanie sa v krátkom čase rozšírilo na viac ako 30 vtedajších okresov s rozlohou takmer 20.000 štvorcových kilometrov, kde žilo približne 1,7 milióna obyvateľov.

Napriek veľmi zložitej situácii sa povstalci dokázali brániť dva mesiace - do 27. októbra 1944, keď nemecké jednotky obsadili Banskú Bystricu. Tým sa fakticky skončil odpor povstaleckej armády ako organizovaného celku a preto sa rozhodlo o prechode povstalcov do hôr.

Po obsadení Banskej Bystrice odišli povstalci do hôr

Partizánske velenie sústredené v Hlavnom štábe partizánskych oddielov sa snažilo, aby sa čo najviac partizánskych jednotiek dostalo z obkľúčenia do Veľkej Fatry, Nízkych Tatier či Slovenského Rudohoria a tam pokračovali v boji. V prvých mesiacoch roku 1945 boli partizánske skupiny takmer vo všetkých horských oblastiach nemeckou armádou kontrolovaného Slovenska.

Napriek značnej snahe nacistov eliminovať partizánske hnutie sa väčšina jednotiek dostala z obkľúčenia a unikala nemeckým vojenským a trestným jednotkám. Tie ale o to viac ostrie svojich represálií namierili na civilné obyvateľstvo spojené s masovým vraždením. Tak tomu bolo napríklad v Kremničke, kde zavraždili 747 civilistov a vo vápenke v Nemeckej, kde nacisti a ich domáci kolaboranti popravili asi 900 osôb.

Povstanie sa začalo priskoro, ale malo zmysel

Jozef Bystrický z Vojenského historického ústavu hovorí, že žiadne protifašistické povstanie nemalo v tom čase bez súčinnosti a spojenia sa s oslobodzovacími vojskami šancu na úspech.

"Tak tomu bolo aj v prípade SNP. V čase jeho vzniku sa východná hranica povstaleckého územia nachádzala vo vzdialenosti 120 až 150 kilometrov od frontu vo Východných Karpatoch a 450 až 500 kilometrov od frontu v Rumunsku. Vzdialenosť posledných ohnísk organizovaného odporu povstaleckých ozbrojených síl v okolí Banskej Bystrice od spomenutých frontov bola 180 až 240 kilometrov," podotkol. Povstanie malo vzniknúť pôvodne neskôr, a to po koordinácii s velením sovietskej armády, lenže nacistické okupačné vojská vstúpili na územie SR.

"Povstalecké ozbrojené sily bojmi pri obrane povstaleckého územia viazali početné vojská protivníka, ktoré nemeckému veleniu v tom čase citeľne chýbali na fronte vo Východných Karpatoch a na území Rumunska, znemožňovali Nemecku využívať podstatnú časť hospodárskeho a ľudského potenciálu Slovenska,“ dodal historik.

Pokusy prekrúcať históriu

Aj v súčasnosti sa však stretávame s viacerými pokusmi prekrúcať históriu a netýka sa to len spochybňovania SNP. Ako sa pozerá na takéto snahy o prekrúcanie dejín historik?

"Nielen v našej histórii sme ´ohýbanie´ histórie zažili už niekoľkokrát. Nikdy však z toho nevzniklo nič dobré. Naopak, práve zo ´straty historickej pamäti´ sa zrodili ďalšie konflikty, ktorým sme sa mohli vyhnúť, keby sme si z histórie vzali ponaučenie. V prípade Slovenska napríklad rehabilitácia až adorácia ľudáckeho režimu nielen ´zametá´ cestu do parlamentu subjektom, ktoré sa otvorene hlásia k dedičstvu slovenského štátu z rokov 1939 až 1945, ale taktiež posúva hranice ´normálnosti´, teda zodpovednej a slušnej politiky," zdôraznil Róbert Arpáš z Historického ústavu SAV.

Už ste čítali?

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…

Horský vodca Ján Kořínek: Ak sa stretnete zoči-voči medveďovi,…

Pre milovníkov prírody a turistov má jasný odkaz.

František prácu smetiara miluje: Nie je to voňavá robota, no…

Vnúčatám kúpil ako hračku smetiarske auto, aby im mohol ukázať,…

25 rokov predáva kapustu na Miletičke: Pochádzam z generácie,…

Ak ste pravidelnými návštevníkmi známej Miletičky, meno…

Slovák Marek pracuje pre Teslu: Tvrdú morálku v práci vydržíte,…

Marek Vančo pracuje v americkej centrále Tesly v tíme autopilota pre samojazdiace…

O slovenskú gymnazistku majú záujem na Oxforde. Od vedeckej…

Paulína na sebe pracovala nad rámec toho, čo vyžaduje škola. Drina sa…