Unikátna zážitková výstava: fajčiarov chce presvedčiť, prečo sa oplatí žiť „bez dymu“
Dobré noviny
Dobré noviny

Unikátna zážitková výstava: fajčiarov chce presvedčiť, prečo sa oplatí žiť „bez dymu“

Slováci v spolupráci so švajčiarskymi vedcami vytvorili jedinečné interaktívne laboratórium. Virtuálny profesor v ňom návštevníkov zoznámi so zaujímavosťami a úskaliami fajčenia. Výstavu si môžete pozrieť do 20. septembra.

Na výstavbe interaktívneho laboratória "Bez dymu" pracovalo 5 mesiacov 100 Slovákov. — Foto: Pexels /Lilartsy, Philip Morris International

BRATISLAVA, KOŠICE, 16. septembra - Zápach, dym a vyostrené názory medzi kolegami alebo v rodine. Cigarety nás rozdeľujú na dva tábory. Alarmujúcejšie ako šarvátky medzi táborom nefajčiarov a fajčiarov sú však fatálne následky klasických cigariet. Ročne sú celosvetovo zodpovedné za približne 6 miliónov úmrtí, čo je viac ako dvojnásobok oproti doterajším úmrtiam na covid-19. Fajčenie spôsobuje najmenej 20 rôznych typov a podtypov rakoviny a je zodpovedné až za 90% úmrtí na rakovinu pľúc, srdcovo-cievne ochorenia, závažné problémy s dýchaním, neplodnosť, cukrovku, atď.

Čo je nebezpečnejšie: spaľovanie tabaku alebo nikotín?

Zaujímavé je, že hoci sú negatívne dopady fajčenia známe a neprehliadnuteľným spôsobom komunikované aj na každej krabičke, počet fajčiarov sa za ostatných desať rokov veľmi nezmenil. Podľa odborníkov sa nezmenila ani všeobecná informovať o tom, ktoré konkrétne látky v cigaretách spôsobujú najzávažnejšie problémy.

Zatiaľ čo závislosť na cigaretách vyvoláva nikotín, ten sám o sebe nemá karcinogénne účinky. Hlavným problémom je podľa vedcov samotný proces horenia a následné vdychovanie dymu. Práve pri spaľovaní tabaku sa totiž uvoľňuje až približne 6 000 najrôznejších látok, z ktorých približne 100 je označených za škodlivé a potencionálne škodlivé, vrátane tých rakovinotvorných. Nebezpečný mix obsahuje látky ako oxid uhoľnatý, arzén, benzén, kyanovodík či ťažké kovy ako olovo a kadmium.  

V laboratóriu sa návštevníci dozvedia tiež všetko o jednotlivých zložkách cigariet. Napríklad aj to, že pri spaľovaní tabaku sa uvoľňuje až približne 6 000 najrôznejších látok, z ktorých približne 100 je označených za škodlivé.
V laboratóriu sa návštevníci dozvedia tiež všetko o jednotlivých zložkách cigariet. Napríklad aj to, že pri spaľovaní tabaku sa uvoľňuje až približne 6 000 najrôznejších látok, z ktorých približne 100 je označených za škodlivé. Foto: Philip Morris International

V ideálnom svete by si každý fajčiar po zistení všetkých odborných informácií povedal: „Končím od tohto momentu!“ a ďalšiu cigaretu by už nikdy do úst nezobral. Odborníci sa však zhodujú, že bezpečnejšie, ako zotrvávať pri „klasických“ cigaretách je nahradiť ich modernými bezdymovými nikotínovými alternatívami.

Keď tabakový gigant robí zdraviu prospešnú osvetu

Philip Morris International (PMI) sa výskumu a vývoju bezdymových alternatív cigariet venuje viac ako dvadsať rokov. Chce umožniť dospelým fajčiarom, ktorí by inak pokračovali vo fajčení cigariet, prechod na menej rizikový variant. Do vývoja a vedy v tejto oblasti investovala spoločnosť viac než 8 miliárd amerických dolárov a vo svojom švajčiarskom vývojovom centre zamestnáva viac ako 430 vedcov, inžinierov a expertov. Tí sa okrem výskumu podieľajú na vôbec najrozšírenejších klinických štúdiách v tabakovom a nikotínovom priemysle na svete. 

Podstatou bezdymových alternatív cigariet je motivovať fajčiara k zmene, ktorá mu pomôže, aby si škodil čo najmenej. A hoci nikotín aj v bezdymovej cigarete ostáva, fajčiar už vďaka nej nie je vystavený karcinogénnym látkam vznikajúcim pri spaľovaní klasického tabaku.

Profesor Dohorel dokáže komunikovať aj naživo, a to vďaka unikátnej interaktívnej technológii motion capture live. Prostredníctvom nej dokáže s návštevníkmi laboratória nadviazať aj priamy kontakt. Umožňuje to 18 bezdrôtových snímačov umiestnených na tele herca, špeciálne rukavice a najmodernejší kamerový systém. Ten využíva infračervené lúče, ktoré zachytia aj oku neviditeľné vlnové dĺžky.
Profesor Dohorel, ktorého uvidia návštevníci na výstave, dokáže komunikovať aj naživo, a to vďaka unikátnej interaktívnej technológii motion capture live. Prostredníctvom nej dokáže s návštevníkmi laboratória nadviazať aj priamy kontakt. Umožňuje to 18 bezdrôtových snímačov umiestnených na tele herca, špeciálne rukavice a najmodernejší kamerový systém. Ten využíva infračervené lúče, ktoré zachytia aj oku neviditeľné vlnové dĺžky. Foto: Philip Morris International

Výstava potrvá do pondelka 20. septembra v Košiciach

Rozdiel medzi fajčením klasických a bezdymových cigariet, ale aj množstvo zaujímavostí o živote bez dymu ponúka bezplatná výstava umiestnená v interaktívnom laboratóriu „SVET BEZ DYMU“.

Originálne, na Slovensku vyvinuté, laboratórium využíva najmodernejšie technológie vrátane holografických boxov a digitálnych röntgenov. Sprevádzať vás bude virtuálna postava profesora Aleberta Dohorela, ktorú vytvorili Slováci s využitím technológie Motion Capture. Hlas virtuálnemu vedcovi prepožičal slovenský herec Peter Gecík. Technológia je vytvorená na takej precíznej úrovni, že s virtuálnym odborníkom sa môžete na výstave sami živo rozprávať. Laboratórium môžu dospelí návštevníci preskúmať pred nákupným centrom Aupark v Košiciach, kde bude umiestnené do 20. septembra.

Do pondelka 20. septembra v košickom Auparku 

Otváracie hodiny výstavy: pondelok - piatok: 14:30 – 19:30 / Sobota - nedeľa:   13:00 – 19:30

Projekt je výnimočný vďaka využitiu najmodernejších technológií, rovnako aj originálnych prvkov, ktoré sú vytvorené na mieru. Príkladom je tzv. motion capture alebo mocap, technológia záznamu pohybu tela a hlavy človeka, a to vrátane mimiky. Takto vytvorený záznam je prenesený na vopred vytvorený digitálny model, ktorý následne ožíva. Prostredníctvom tejto technológie profesor Dohorel, tvár projektu a virtuálny sprievodca, sprevádza svojimi osvetovými a vedeckými videami. Tie môžete vidieť priamo v laboratóriu alebo na webovej stránke www.svetbezdymu.sk.
Projekt je výnimočný vďaka využitiu najmodernejších technológií, rovnako aj originálnych prvkov, ktoré sú vytvorené na mieru. Príkladom je tzv. motion capture alebo mocap, technológia záznamu pohybu tela a hlavy človeka, a to vrátane mimiky. Takto vytvorený záznam je prenesený na vopred vytvorený digitálny model, ktorý následne ožíva. Prostredníctvom tejto technológie profesor Dohorel, tvár projektu a virtuálny sprievodca, sprevádza svojimi osvetovými a vedeckými videami. Tie môžete vidieť priamo v laboratóriu alebo na webovej stránke www.svetbezdymu.sk. Foto: Philip Morris International

Článok bol vytvorený v spolupráci s Philip Morris International. 

Už ste čítali?

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…

Horský vodca Ján Kořínek: Ak sa stretnete zoči-voči medveďovi,…

Pre milovníkov prírody a turistov má jasný odkaz.

František prácu smetiara miluje: Nie je to voňavá robota, no…

Vnúčatám kúpil ako hračku smetiarske auto, aby im mohol ukázať,…

25 rokov predáva kapustu na Miletičke: Pochádzam z generácie,…

Ak ste pravidelnými návštevníkmi známej Miletičky, meno…

Slovák Marek pracuje pre Teslu: Tvrdú morálku v práci vydržíte,…

Marek Vančo pracuje v americkej centrále Tesly v tíme autopilota pre samojazdiace…

O slovenskú gymnazistku majú záujem na Oxforde. Od vedeckej…

Paulína na sebe pracovala nad rámec toho, čo vyžaduje škola. Drina sa…