Ako dieťa unikol z Afganistanu. Teraz ako pilot prináša nádej všetkým, ktorí utiekli pred Talibanom
Počas evakuačných letov dal Afgancom nádej, že v cudzine nájdu svoje šťastie.
Keď v lete deväť hodín pilotoval lietadlo plné afganských utečencov, veľmi dobre vedel, ako sa cítia. Zak Khogyani sa rovnako ako oni narodil v Afganistane, no ako deväťročný utiekol s rodičmi z krajiny. „Bolo to ťažšie, ako som si myslel,“ prezradil dnes už 53-ročný Khogyani pre CNN.
Odišiel len s jednou taškou
Zak sa dostal do kontaktu s rodinami, ktoré opustili Afganistan, vďaka svojej práci. Už 27 rokov je pilotom amerických aerolínií, a keď Taliban v auguste prevzal kontrolu nad krajinou, Pentagon vyzval civilnú leteckú flotilu, aby dodali lietadlá na núdzovú evakuáciu. Zak sa sám prihlásil ako dobrovoľný pilot, pretože vedel, že ľudia v jeho rodnom Afganistane potrebujú pomoc tak, ako ju potreboval on a jeho rodina.
Jeho starý otec bol sudcom a senátorom, zatiaľ čo jeho otec bol správcom troch provincií, no obaja boli v opozícii a nie vo vládnucej komunistickej strane. Zmena politickej klímy v tom čase viedla až k vyhrážkam smrťou celej jeho rodine. Zak si dodnes pamätá na napätú cestu autom na kábulské letisko. So sebou mal len jednu malú tašku. Nepreniesli si si žiadne rodinné spomienky, žiadne fotografie ani oblečenie navyše. „Nikto nič nehovoril. Ani moja matka mi nepovedala, že obchádzame z krajiny,“ spomínal pre CNN.
Žiaden Afganec sa nevzdá
Tieto spomienky sa mu vynorili počas tohto leta, keď odletel na leteckú základňu v Nemecku, aby sa stretol s evakuovanými, ktorí tam prišli z Kábulu. Počas nasledujúcich deviatich dní sprevádzal tisíc afganských pasažierov na troch letoch z Európy so USA. Bol nie len pilotom, ale aj tlmočníkom, ktorý sa stal pre utečencov symbolom lepšej budúcnosti.
Keď sa pasažierom pozdravil v paštčine, ich rodnom jazyku, ihneď si ich získal. Emócie, ktoré prežíval, ho samého prekvapili. Zrazu nebol neohrozeným svetobežníkom, ale len deväťročným chlapcom, ktorý opúšťa Afganistan, ako všetci ostatní. „V lietadle bolo veľa detí a každé jedno mi pripomínalo náš vlastný útek,“ spomínal.
Afgancov v lietadle ubezpečoval, že v Amerike nájdu nový domov, aj keď do krajiny prišli len s tým najnutnejším. Keď videli rodáka oblečeného v kapitánskej uniforme, vedeli, že aj oni majú nádej. „Veľa z nich mi povedalo, že sú na mňa hrdí, a že som im dal nádej, že budúcnosť bude už len dobrá. Vo svete nenájdete Afganca, ktorý by bol ochotný vzdať sa a verím, že ani títo ľudia to nevzdajú,“ dodal pilot.
