Vyrastala na najväčšej skládke v Európe. Julke sa ako jednej z mála podarilo začať žiť normálny život
Simona Gálová
Simona Gálová

Vyrastala na najväčšej skládke v Európe. Julke sa ako jednej z mála podarilo začať žiť normálny život

Poľská dokumentaristka Hanna Polaková, ktorú nominovali i na Oscara, 14 rokov dokumentovala život malej July, ktorá vyrastala na skládke. Aj keď neexistovala nádej na lepší život, dievčaťu sa to podarilo.

Jula z dokumentárneho filmu Hanny Polakovej (napravo a naľavo s oranžovými vlasmi). — Foto: Danish Documentary Production

Jula bola krásne 10-ročné dievča, ktoré žilo v tieni hojnosti Moskvy, na najväčšom európskom smetisku s názvom Svalka. Svalka, ktorá sa nachádza dvadsať kilometrov od Kremľa, na samotnom okraji Putinovej veľkej vitríny mesta, je obrovská hora odpadu, sedemnásť poschodí vysoká a takmer dva kilometre dlhá. Aj keď Svalku v roku 2007 zatvorili, na jej miestne dodnes existuje menšia skládka, ktorá je rovnako plná beznádeje.

Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/somethingbettertocome/photos/a.474207249387262/609603005847685

Posledná zastávka pred smrťou

Pred rokom 2007 išlo o oplotený areál obohnaný múrmi, ktorý bol prísne strážený ochrankou, aby sa tam nedostali žiadni votrelci. Zákaz vstupu bol však prakticky nekontrolovateľný a miesto žilo vlastným životom. Keď človek vstúpil do Svalky, stal sa otrokom mafie, ktorá prevádzkovala nelegálne recyklačné strediská na skládke. Platidlom tu bola vodka. Pre väčšinu ľudí, ktorí vstúpili do Svalky, je to posledná zastávka pred smrťou, najmä keď sa cez túto horu odpadu preženie studená ruská zima. Hoci bol život pre obyvateľov Svalky pochmúrny, zvláštnym spôsobom prebúdzala v ľuďoch aj to najlepšie.

Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/mdr/photos/bc.AbqwhMcDb7hGQj38iGP3XUecEGPzFkDcz4nkNl6MOk1bsnvJGYHLD63DY5pvyzruuIqSDrl_7HQBjbDK2FfxtYt9IdzQ9FkcSOCILxJv5mhm7_S160s874c379HEoFqCx7O5-U83sgtrWPW8G-045ex1vzU1rD19s62ouHP6tS6kHQ/10153335312788184/?opaqueCursor=AboRTESD8ykdRiiDGQnxHDe1OJvtM6JSVmKpsGkL98kf-9bZKXMsP8vtmPTZBJpkdCfSks7lxh1hBOb3fYrsxe4wEoZDl4zWN31sAiFrB7ay2ixHvMpeNk1SRJKcmbrOyDniZ6mc1orQ-ZFJfamsrqIUc3Hv7CW6JrjxnP6Rgm7C-LkrGpZZhtGS2JK14rneFfuVu3cLw0fFdEVslx0PqisV_B-ZpA1pFKIuJofsxPd6cRdzZOztafuF9C75wVOvhdXiWM1vyrYv-ECRKaJ3Z5HIL9BL-3qfAg8AJmAk2sCt15XX6vnzPASog_6Ta91WICz_BVHqNkQGMnaQrJSr0pmv7I-gsKkLiQVV1kpUma9jJqk_-WHAEmpqdn1x6fRBp1FO34BO13yXx1euAA7XRssJWzaVL6X4Vd6Juj1ZiVEP8-4-_qz0_L3pn2WATw9H7eeA0gmzFBvAGfVfD0Tbgm9btsxtA3OQxYRVTrnR9PbXlFq6l_NliwEmh4jLInBQzyQEzwS71mri9_SMlP_21L6r23OiVkCcbduOQh5GaK0CCXTgQkXOHuo4lbWoETagUCV3kEEQPme40i-sZsjD7vbn27w_FcU6-f-tjzMUissYT2vIeAYfc_HJDQ-FtGNuuGlwHmtormGlxZRuwoAKxSLBX20d2piED7oFx7oHsQtkFbGPnelHB1nDoe3-DAf1uQFrmsQRaPplLxnrUx8IAMbB2MMwbJmz9uxmzAmp1LIHnwjjWL67WgAdwzRY74iJHfY

Veľkoryso sa tam navzájom delili o svoju vodku a posledné omrvinky a otvárali svoje ošarpané prístrešky, aby poskytli strechu nad hlavou tým, ktorí to potrebujú. Napriek biede, ktorú tu život ponúkal, sa ľudia snažili o normalitu.

Sen o normálnom živote

Práve desaťročná Jula si na skládke farbila vlasy a líčila sa, aby vyzerala krásne. Hovorila vtipy, počúvala hudbu, čítala časopisy, ktoré našla na smetisku a počúvala rádio, aby vedela, čo sa deje vo vonkajšom svete – vo svete, na ktorý sa mohla pozerať len z kopy odpadu.

Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/somethingbettertocome/photos/a.474207249387262/606217132852939

Jula, rovnako ako ostatní, ktorí s ňou žili na smetisku, sa od detstva živila triedením odpadu. Snívala o úteku z tejto pustej krajiny, no rok čo rok plynul a pre ňu sa nič nemenili. „Rada by som dúfala v to najlepšie, ale nikdy sa to nestane. Dejú sa len zlé veci a sú stále horšie a horšie. Možno to funguje aj spätne. Treba dúfať v najhoršie, potom všetko dobre dopadne,“ povedala poľskej dokumentaristke Hanne Polakovej vtedy 16-ročná Jula.

Skládka bola krajinou v krajine

Celých štrnásť rokov táto filmárka sledovala Julin život – od nevinných detských hier s ostatnými deťmi, cez prvú lásku v tínedžerskom veku, až kým si ako dospelá žena neuvedomí, že jej budúcnosť leží vo vlastných rukách.

Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/somethingbettertocome/photos/a.474207249387262/607452489396070

Prvýkrát Hanna Polaková navštívila Svalku v roku 2000. „Nemala som povolenie na návštevu smetiska, no ľudia ma naučili nepozorovane vojsť,“ priznala pre Al Jazeera. Vnútri objavili dystopické miesto, kde sa vyhadzoval nebezpečný odpad, kde sa potulovali stovky divých psov a hoci tam oficiálne vraj nikto nežil, podľa jej odhadov tam žilo tisíc ľudí. Tých najchudobnejších zo spodnej vrstvy.

Článok pokračuje na druhej strane:

Časť 1 / 3

Už ste čítali?

Všeobecná lekárka Etela Janeková nezavrela ambulanciu ani na…

MUDr. Etela Janeková, PhD. od začiatku pandémie nezavrela svoju ambulanciu ani…

Východniarov lieči tento usmievavý lekár z Kene: Ľudia sú tu…

Kipchanga Chemwotei Sakong pre známych jednoducho Kip. O Slovensku dlho nič nevedel.…

Pavol Croft je slovenský Indiana Jones. Nechcelo sa mu stáť…

K histórii a umeniu mal Pavol Croft vždy blízko. Preto si ich vybral…

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…

Horský vodca Ján Kořínek: Ak sa stretnete zoči-voči medveďovi,…

Pre milovníkov prírody a turistov má jasný odkaz.

František prácu smetiara miluje: Nie je to voňavá robota, no…

Vnúčatám kúpil ako hračku smetiarske auto, aby im mohol ukázať,…