Sonda Curiosity našla dôkaz o niekdajšom potoku na Marse
SITA
SITA

Sonda Curiosity našla dôkaz o niekdajšom potoku na Marse

Vedci skúmajúci fotografie, ktoré sonda poslala na Zem, dokážu na základe veľkosti a tvaru jednotlivých kúskov štrku určiť približnú rýchlosť prúdu a hĺbku potoka.

BRATISLAVA 28. septembra - Vesmírna sonda Curiosity objavila dôkazy o potoku, ktorý v minulosti tiekol na povrchu Marsu.

Oznámili to predstavitelia amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) po tom, čo sonda poslala na Zem fotografie zlepencových skál obsahujúcich riečny štrk.

Vedci skúmajúci tieto fotografie dokážu na základe veľkosti a tvaru jednotlivých kúskov štrku určiť približnú rýchlosť prúdu a hĺbku potoka.

Potvrdili sa dohady o vode v kráteri

"Z veľkosti tohto štrku usudzujeme, že voda tiekla rýchlosťou približne 0,9 metra za sekundu, pričom hĺbka toku bola niekde medzi 20 až 100 centimetrami," uviedol William Dietrich z Kalifornskej univerzity v Berkeley.

Kúsky štrku majú veľkosť od zrnka piesku až po golfovú loptičku, pričom väčšina má okrúhly tvar. Curiosity tieto zlepencové skaly objavila na dvoch lokalitách medzi severným okrajom krátera Gale a upätím hory Sharp, ktorá leží v tomto kráteri.

Na satelitných snímkach tejto oblasti je vidieť náplavový kužeľ vytvorený materiálom, ktorý voda odniesla z okraja kráteru. Objav týchto zlepencov tak potvrdzuje predchádzajúce predpoklady, že v tomto kráteri sa v minulosti nachádzala tečúca voda.

Plne automatizovaný robot

Sonda Curiosity má veľkosť osobného automobilu, šesť kolies a je vybavená napríklad robotickým ramenom, niekoľkými spektrometrami, vŕtačkou, dvoma videokamerami či laserom a ďalšími nástrojmi, ktoré budú analyzovať vzorky.

Jej hlavnou úlohou je hľadať dôkazy, či boli na Marse niekedy vhodné podmienky pre mikrobiologický život. Do vesmíru ju vyniesla raketa Atlas 5, ktorá vyštartovala 26. novembra 2011 z floridského Mysu Canaveral.

Na Marse pristála 6. augusta v spomínanom kráteri Gale, ktorý si vedci vybrali ako miesto pristátia pre jeho početné vrstvy sedimentov a pre vrch Sharp vysoký takmer päť kilometrov. Sonda pristávala automaticky, nakoľko celý manéver trval iba sedem minút, avšak prenos informácií z Marsu na Zem trvá štrnásť minút. V prípade akýchkoľvek komplikácií tak odborníci z NASA nemohli zasiahnuť.

Informácie pochádzajú z webstránky www.nasa.gov a archívu agentúry SITA.

Už ste čítali?

Čakáte pred Vianocami niečo príjemné v poštovej schránke? Máme…

Slovenské média obletela správa o odvážnom kroku siete supermarketov.…

Všeobecná lekárka Etela Janeková nezavrela ambulanciu ani na…

MUDr. Etela Janeková, PhD. od začiatku pandémie nezavrela svoju ambulanciu ani…

Východniarov lieči tento usmievavý lekár z Kene: Ľudia sú tu…

Kipchanga Chemwotei Sakong pre známych jednoducho Kip. O Slovensku dlho nič nevedel.…

Pavol Croft je slovenský Indiana Jones. Nechcelo sa mu stáť…

K histórii a umeniu mal Pavol Croft vždy blízko. Preto si ich vybral…

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…

Horský vodca Ján Kořínek: Ak sa stretnete zoči-voči medveďovi,…

Pre milovníkov prírody a turistov má jasný odkaz.