Sonda Curiosity našla dôkaz o niekdajšom potoku na Marse
SITA
SITA

Sonda Curiosity našla dôkaz o niekdajšom potoku na Marse

Vedci skúmajúci fotografie, ktoré sonda poslala na Zem, dokážu na základe veľkosti a tvaru jednotlivých kúskov štrku určiť približnú rýchlosť prúdu a hĺbku potoka.

BRATISLAVA 28. septembra - Vesmírna sonda Curiosity objavila dôkazy o potoku, ktorý v minulosti tiekol na povrchu Marsu.

Oznámili to predstavitelia amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) po tom, čo sonda poslala na Zem fotografie zlepencových skál obsahujúcich riečny štrk.

Vedci skúmajúci tieto fotografie dokážu na základe veľkosti a tvaru jednotlivých kúskov štrku určiť približnú rýchlosť prúdu a hĺbku potoka.

Potvrdili sa dohady o vode v kráteri

"Z veľkosti tohto štrku usudzujeme, že voda tiekla rýchlosťou približne 0,9 metra za sekundu, pričom hĺbka toku bola niekde medzi 20 až 100 centimetrami," uviedol William Dietrich z Kalifornskej univerzity v Berkeley.

Kúsky štrku majú veľkosť od zrnka piesku až po golfovú loptičku, pričom väčšina má okrúhly tvar. Curiosity tieto zlepencové skaly objavila na dvoch lokalitách medzi severným okrajom krátera Gale a upätím hory Sharp, ktorá leží v tomto kráteri.

Na satelitných snímkach tejto oblasti je vidieť náplavový kužeľ vytvorený materiálom, ktorý voda odniesla z okraja kráteru. Objav týchto zlepencov tak potvrdzuje predchádzajúce predpoklady, že v tomto kráteri sa v minulosti nachádzala tečúca voda.

Plne automatizovaný robot

Sonda Curiosity má veľkosť osobného automobilu, šesť kolies a je vybavená napríklad robotickým ramenom, niekoľkými spektrometrami, vŕtačkou, dvoma videokamerami či laserom a ďalšími nástrojmi, ktoré budú analyzovať vzorky.

Jej hlavnou úlohou je hľadať dôkazy, či boli na Marse niekedy vhodné podmienky pre mikrobiologický život. Do vesmíru ju vyniesla raketa Atlas 5, ktorá vyštartovala 26. novembra 2011 z floridského Mysu Canaveral.

Na Marse pristála 6. augusta v spomínanom kráteri Gale, ktorý si vedci vybrali ako miesto pristátia pre jeho početné vrstvy sedimentov a pre vrch Sharp vysoký takmer päť kilometrov. Sonda pristávala automaticky, nakoľko celý manéver trval iba sedem minút, avšak prenos informácií z Marsu na Zem trvá štrnásť minút. V prípade akýchkoľvek komplikácií tak odborníci z NASA nemohli zasiahnuť.

Informácie pochádzajú z webstránky www.nasa.gov a archívu agentúry SITA.

Už ste čítali?

Keď začal Milan maľovať, svoj pôvod tajil, lebo sa bál reakcií…

Keď odhalil svoje meno a pôvod, v priebehu jedného večera stratil na…

Rasťo navštívil Severnú Kóreu: Hoci je to najkrutejší režim,…

Ľudia majú svojich diktátorov za bohov, ženy si môžu vybrať z 18 účesov,…

Lucie pečie hotové majstrovské diela: Na začiatku som bojovala,…

Je mladá, krásna a úspešná. Na konte má viacero…

Jej mladšia dcéra vyhrala MasterChef, staršia má detskú mozgovú…

Zdravotný stav Paulínky denne núti jej rodičov riešiť inkontinenciu,…

Vnuk Slováka z ikonickej fotky: Že je dedo slávny, sme zistili,…

Starý otec, Gusti Popovič prebýva v rodine maliara Ivana Popoviča naďalej. Napriek…

Kaštieľ Betliar odhalil ďalšie dobre ukryté tajomstvo: Reštaurátori…

Moderné technológie reštaurátorom umožňujú objavovať nové…

Bývalý skinhead z Prešova si vzal Rómku: Dnes sa bojím o naše…

Prešovčan Gabi bol zarytým skinheadom. Keď sa odsťahoval od partie do Anglicka,…

Slovenka najprv v USA upratovala domy, teraz hviezdi pred kamerami:…

Sny si plní v samotnej mekke filmu. Aj keď stále bojuje, robí naplno…